Vravíš mi: Ty medzi más nepatríš.
Pýtam sa: To fakt?
Ideálneho človeka mi teda popíš,
Lebo ja už vážne strácam takt.
-Nie som štíhla, mám zlý štýl,
Vraj mám zlý aj sexepíl.
Tak povedz mi, čím som sa previnila?
Nemysli si, nechcem ti tu prehovárať do duše.
To nemám teraz v úmysle.
Len sa pýtam, prečo si mi ničil život pár rokov v kuse?
A keď sa ozvem,
Všetko všetkým poviem,
Tak je z teba baránok.
Ja hovorím: TAK UŽ DOSŤ!
Aj ty si na svete lem hosť!
TAK DOSŤ!
Preklínam tú sveta cnosť.
TAK DOSŤ!
Ja som človek a nie kosť!
Ja mám city, ja mám sny,
Túžim vidieť Benátky.
Chcem byť slávna, veľavravná.
Skrátka obyčajná baba.
Vďaka tebe nie som nič.
Ale to sa mení!
Tak od zúfalstva krič!
Tak krič!
Lebo ja vravím: UŽ DOSŤ!

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár