Táto kratučká esej nieje vedecká práca ani štatistika, dokonca ani nie kritika, je to skôr brainstormingový text ktorý dúfam zamyslí čitateľa natoľko aby začal o danej problematike sám uvažovať v kontexte vlastných reflexii a postojov.

Čo dnes môžeme povedať o Slovensku? Čím sa charakterizujeme? Čím sa odlišujeme? Čo môžeme povedať o slovákoch?
Denno denne sa v tlači dozvedáme a každodenne pocitujem na vlastnej koži, že slovenká mentalita sa akosi zmenila. Respektíve nie je taká ako počúvame zo starých textov, porekadiel a podobne. Myslím tým napr. Slováci sú pracovitý – remeslo má zlaté dno, slováci sú pohostinný – hosť do domu, Boh do domu, ale aj tradičnejšie výjavy ako slováci sú hlboko veriaci národ – Trnava je druhý Vatikán apd. Takýchto superlatívov sme zdedili viac, nieže by ich nemali aj iné národy ale čo je zaujímavé, tie naše v súčasnosti nevidno, ba priam sú také neuveriteľné, že sa stali až mýtickým. Čo ale spôsobilo tento posun?

Slováci sú pracovytý národ

Toto tak trošku zidealizovane ponímanie slovákov máme asi od dôb štúrovcov, kedy sa slováci museli živiť remeslami, poľnohospodárstvom a chovom. Je jasné, že ak prevažná časť populácie žila takýmto spôsobom života určite sa museli objavovať prirodzené stránky konkurencie, a nárastom kvality. Niesom si ale istý či kvalita tovarov a služieb bola na vyššej úrovni ako v okolitých krajinách, a ak áno tak nie celkovo, ale len v niektorých oblastiach. Rozpadu tohto mýtu snáď predchádzali tri veci.
Prvá je celosvetový prechod od manufaktúrnej alebo remeselnej výroby k výrobe priemyselnej, ktorá už nepotrebovala niekoho kto dokáže vyrobyť celý výrobok ale len jeho časť. Prinieslo to síce zvýšenie počtu vyrobených výrobkov ale akosi to "odpútalo" človeka od jeho diela, človek si prestal vážiť to čo vyrába a výrobok prestal brať ako vec vlastnej kvality a prostriedok vlastnej prestíže (1). S tým tak trošku súvysí aj model ktorí už nenájdeme v modernej literatúre a to vzťah remeselník – učeň resp. tovariš. Tento dôležitý sociálny vzťah zanikol niekde na prelome storočia (2). Aj toto prispelo k zmene postoja k práci. Pracujúci nepotreboval byť na svoju prácu hrdý, potreboval odpracovať istý čas pri stroji.
Druhým, myslím dôležitým "medzníkom" v zápornom zmysle bolo to socialistické spohodlnenie, ktorá mladá generácia pozná len z "klasických" filmov z tých rokov. Je to akýsi letargický postoj k práci ktorá je povinnosťou , nie radosťou. Hľadali sa možnosti ako si uľahčiť prácu pričom to nebolo s úmyslom zvýšiť výrobu, ale uľahčiť si otravné strávenie času v práci.
Tretím bodom, je neschopnosť uplatnenia svojej "vyštudovanej" profesii v praxi. Je ťažké zamestnať sa ak nemáte vysokú školu , ale keď ju máte je jedno aká je. V súčasnosti trh len v malej miere zohľadnuje druh vysokej školy. Nie je problém stretnúť napr, poistovacieho agenta s titulom Mgr. alebo dokonca MVDr. Ak ale vychádzame z predpokladu že školu si vyberáme na základe toho "že to chcem" a práve v tomto odvetvý nenájdem zamestnanie a zamestnáme sa v niečom čo nie je až tak "dobré" znovu sa pracujúci dostáva do miernej letargie, kedže naplno nemôže rozvinúť svoje predpoklady a schopnosti, a do určitej miery aj záľuby.

Slováci sú pohostinný

Určite do istej miery sme stále srdečnejší ako niektoré západné krajiny. Ale taktiež sme sa akosi pohoršilil aspoň čiastočne. Určite dnes neplatí už spomenuté porekadlo, hosť do domu – Boh do domu.
Kresťanské slovensko

Ďalšia s realitou tak trošku nezlúčiteľná pravda. Prečo pravda? Lebo podľa sčítania obyvateľov máme na slovensku množstvo veriacich. Ale myslím že je rozdiel medzi aktívnym kresťanom ktorý slávy svojho boha pravidelne napr. každú nedeľu a občanom ktorý sa cíti len ako príslušník istého nábožensta. A to ani nehovorím o poklese náboženskej morálky na slovensku. A najmä o celkovom rozpore s tým čo veriaci velebia a ako žijú. To ale nie je len slovenský problém.

Načrtnuté body ale vonkoncom nie su schopné popísať, čo sa stalo s našou morálkou, dôvod úpadku. Predstavme si seba pred 20 rokmi, ako sa snažíme bojovať za svoju slobodu, lepšie materialne podmienky a lepšie možnosti pre nás a naše deti. A práve tam sa to asi celé stalo. Niekde v snahe reformovať všetko, zbúrať a postaviť niečo nové hodnotné, sme sa pozabudli a nezačali sme meniť samých seba. Revolúcia v 89´ síce začala meniť sociálne, hospodárske, ekonomícké a právne postavenie občanov, no nezačala budovať charakter a morálku týchto nových čias. A práve preto sa tá naša súčasná morálna podobá na toho známeho mačkopsa.
Rád používam prirovnanie k cigánom, ktorých sťahvali z ich vlastných domkov s udupanej hliny do bytoviek s parketami. Celkový vývoj skrátka cigánom "neumožnil" pochopiť že to "drevo na zemi" nie je na kúrenie, že to železo pri stene ohrieva byt, a že ta to všetko treba platiť. Myslím že po 89´ sme sa dostali do rovnakej situácie. Dostali sme novú ekonomiku, nový právny systém, nové hodnoty, nový spôsob života, nové slobody, no pre nás to bolo úplne cudzie prostredie ktorému sme nedokázali porozumieť. Naša neschopnosť pozerať sa na vec ako človek ale ako zarábajúci stroj z nás urobila len konzumetov – ďalší spotrebič tovaru. Každodenne sa stretávame s tým nekultúrnym správaním, s tymi odpadkami medzi bytovkami, medzi neohľaduplnosťou vodičov, k celkovej nekultúrnosti, ale kľúč k vytvoreniu Švajšiarska ktoré nám tú tak sľubovali, neležal, neleží a ani nikdy nebude ležať v programe politickej strany alebo hnutia, ale bude ležať na srdci každému občanovy tejto krajiny.
Ak sa čitateľ dostal až sem, a nechce o desať rokov žiť v rovnakej spoločnosti ale v rovnakej krajine nech sám zaháji vlastný program zmeny. Buďte ten čo sa zohňe po odhodený papier, buďte ten čo pomôže, buďte ten čo odpustí, alebo dopraje, buďte ten čo urobí niečo nie len sebecky pre seba ale aj pre ľudí vo svojom meste, obci, či bloku. Ak každý deň vykonáte čo i len jeden podobný skutok na verejnosti, vznikla nádej že motivujete aj ostatných.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár