A vieš kvôli komu plačem?
Kvôli tebe.
A vieš prečo?
Pretože mi chýbaš.
Celý deň sa snažím niečo robiť,len preto,aby som na teba nemyslela.
A darí sa mi to.Ale príde večer a všetko sa to na mňa zosype a zavalí ma to.
Zablokovať ťa na FB?
Pomohlo mi to.
Ale.
Kto chce si vie nájsť spôsob.
A tak som stále nútená sledovať tvoj profil.
Nechcem.
Ale musím.
Viem o tebe aspoň to málo.
Idem spať.
Ráno vstanem.
Namaľujem sa,nech nikto nevidí,že som plakala.
Nahodím ten falošný úsmev,aby nikto nevedel,že sa niečo deje.
A budem sa tváriť,že je všetko v poriadku...
Ďalší stereotypný deň volá...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár