Jeho tvár si pamätám dokonale, pamätám si jeho úsmev, jeho vôňu, jeho hlas a všetko, čo sa s ním spája, možno preto,že som ho vídavala každý každučký deň.
On bol ten, čo ma robil šťastnou, každý deň.
Bol tu pre mňa sedem dní v týždni, 24 hodín denne.
Vždy keď som ho potrebovala.
Do riti!Vždy tu bol pre mňa!
A to bolo tá chyba, pretože som ho brala ako samozrejmosť, niekoho, kto tu navždy bude, niekto kto ma vždy vytiahne z mojich ,,sračiek´´.
A ja som mu tak neskutočne ublížila.Naučila som sa žiť s pocitom viny a budem si to vyčítať do konca života.
,
,,Človek si nikdy to,čo má neváži a vždycky to čo stratil chce vrátiť´´
Ráno vstanem, večer si ľahnem do postele a ten čas medzi tým je len akési prežívanie.
Bol si pre mňa všetkým, bol si moje druhé ja.
,,Kto stratí najlepšieho priateľa, stratí kus seba´´
Odišiel si a vzal si si so sebou aj kus mňa.
Už sa nesmejem tak, ako kedysi.
Už môj úsmev nie je taký,ako býval.
Usmev mám cez slzy aj keď nemám dovod sa smiať.
Chýbaš....
Odpusť mi prosím..
Aj keď viem,že niekedy prepáč nestačí.
Dala by som všetko za to, aby si bol šťastný.
A to ty teraz si.
Snáď raz aj ja nájdem to svoje stratené šťastie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár