Zdvihol.
-Príď, prosím.
A ticho.
-Otvor, som tu.
Vedela som to.
A tak mu otváram, uprostred noci, iba v dlhom tričku, je mi to fuk.
Rovno si sadá na posteľ a natiahne ku mne ruky.
Jednou nohou už preč zo svojho sveta, líham si mu na stehná.
-Nespýtaš sa, čo sa deje?
-Nie, už som si zvykol.
...vlastne, mám pocit de ja vu.
....Karin, týmto sme si už raz prešli.
-Bolí to.
-Ja viem.
A keď sa v tej chvíli pozriem pomedzi slzy na jeho tvár...
Vidím ako mu ubližujem.
Zas a znova.
Pretože vždy, keď ma vidí plakať...
Viem, že ho to bolí viac než mňa.
-Koľkokrát ešte dovolíš, aby ti ublížili?
-Toľkokrát, koľko to dovolíš ty mne.
Cítim ako ním myklo.
Nenávidím sa.
-Už neplač, my little girl.
-Vedela som, že to príde. Je to ako letná búrka, ktorú cítiš vo vzduchu. Vedela som to, že je to príliš silné na to, aby to ne-vyhaslo.
-A predsa...
-A predsa. Bolí to.
Planéta, na ktorú nepatrím. Tvoj Svet.
Ja viem, že bolesť prejde.
Otupí sa.
Ako zmysly.
A nič to nezmení.
Na mojich snoch.
O rannej káve.
Pre dvoch.
Sometimes love is not enough and the road gets tough, I don't know why
Záchod
Komentuj
8 komentov k blogu
2
pozri z okna
vidíš ? dúha
myslela si že slnko už nevyjde. zabúdaš že vychádza každé ráno, tak veľmi si sa bála , až si na to zabudla.
nepatríš na planétu "môj svet"
pre nás dvoch je planéta "MY"
cítiš to ?
tak vonia káva . a takto vonia len pre dvoch
vidíš ? dúha
myslela si že slnko už nevyjde. zabúdaš že vychádza každé ráno, tak veľmi si sa bála , až si na to zabudla.
nepatríš na planétu "môj svet"
pre nás dvoch je planéta "MY"
cítiš to ?
tak vonia káva . a takto vonia len pre dvoch
3
@depropex
tam kdesi nad mrakmi
cítim ju
ale je príliš ďaleko, aby som sa dotkla
a noci sú príliš dlhé
a rána príliš krátke
...
tam kdesi nad mrakmi
cítim ju
ale je príliš ďaleko, aby som sa dotkla
a noci sú príliš dlhé
a rána príliš krátke
...
Napíš svoj komentár
ale pekne napísané.