Tri bodky do ticha

Opäť tu sedím, pohľad upretý von z okna. Už neprší. Ani nesneží. Tam vonku - v tom chladnom svete nie je vôbec nijako. Iba tma, ktorá sa mi snaží znova vkradnúť do mysle, duše, srdca, pohlcuje celé moje telo. Rozožiera ma zvonka. Zvnútra.

Och, moja drahá temnota. Moje drahé prázdno. I milovaná bolesť. Istým spôsobom ste mi opäť chýbali. Príliš dlho ste tvorili súčasť môjho života, príliš som si na vás zvykla. Poznám vašu horkú príchuť a trpkú vôňu tak dôverne... Chýbali ste mi.

"I focus on the pain, the only thing that´s real."

Každý si hľadá svoje spôsoby ako sa vyrovnať so svojimi problémami. S minulosťou, s ranami, ktoré nikdy neprestanú bolieť, s jazvami, ktoré navždy zostanú, s prítomnosťou, s bolesťou, so smútkom aj s budúcnosťou, ktorá je hmlistejšia než zajtrajšie ráno.

Mojou jedinou cestou von (alebo skôr ešte hlbšie?) sa... netušiac kedy... stala bolesť. Ešte väčšia bolesť. Oveľa väčšia bolesť. Iná bolesť- A keď raz nájdete východisko... Je ťažké sa ho vzdať a pokúsiť sa hľadať nové, iné, "lepšie".

"Try to kill it all away but I remember everything."

Pokus číslo xyz. Pokus vstať, postaviť sa, ísť, kráčať, hľadať, nájsť inú cestu. Iné východisko. No niet sa čoho chytiť, niet kam ísť, kroky opäť strácajú smer. Nenachádzam. Som znova tam, kde predtým.

Je toto ono? Posledný nádych? Posledný výdych?...

Tri bodky do ticha.

"If I could start again
A million miles away
I would keep myself
I would find a way"

Možno keby som mohla začať odznova. Inde. A možno je už príliš neskoro.

 Vyznanie

8 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu