Nedeľný náhľad do budúcnosti

Vravíš:všetko sa raz skončí.
Všetko krásne raz pominie.
Našu cestu slza zmočí.
Jak čas plynie-tak pominie.

Keď mi vravíš tieto slová,
zmocní sa ma zvláštny smútok.
Kam sa moje srdce schová?
Len samo pôjde na útok.

Prosím,nevrav mi ich teraz.
Teraz nie je to,čo bude.
Potom spomnem na chvíle krás,
keď budem žiť v smútku,blude.

Keď sa pustia naše duše.
A vzdialia sa preč na míle.
Je to pocit,čo ma kúše.
On vkrádal sa v tieto chvíle.

Nekop hrob,keď začínam žiť.
V srdci mi znie,že máš ma rád.
Chcem na chvíľu naivnou byť,
že po tebe nepominie hlad.

Hrajú v tebe tieto riadky?
Vypustené z môjho pera?
Je to pocit silný,krátky.
Nechcem toho vôbec veľa.

Pocit už snáď aj pominul.
Len na stotinu sa ma zmocnil.
Po ceste do mňa mlčky zhynul.
Svojho stvoriteľa pomstil.

Raz,keď budeš čítať túto báseň,
keď v mŕtvom smútku plávať budeš
a ak padnú ti slzy ako list v jeseň
ty s dušou-so mnou-v očiach na chvíľu umrieš.

Možno myseľ zabudne na teba.
Avšak srdce,to nezabúda.
Na pocit-ten srdca chleba.
Ono až naveky domov mu dá.

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

13 komentov k blogu