Sobota.
Po namáhavom týždni sme sa s Kajčou rozhodli niečo podniknúť.
Nič iné ako kaviareň nás nenapadlo.
A tak sme sa krátko po obede vybrali tichými uličkami mesta do jednej z najlepších a podľa mňa aj najobľúbenejších kaviarní.
Christiania.
Útulná kaviareň v podzemí,z časti spojená z kníhkupectvom.
Jedným z dôvodov,prečo ju mám rada je aj to,že keďže je v pivnici,nieje tam signál a tak vás tam nikto nevyruší.
Stále tam hraje super hudba a za to má u mňa 10 bodov.
V kľude sme sa tam asi hodinu rozprávali.
Povedala som jej všetko,čo sa stalo a aj to,že sa už nechcem uzatvárať do seba.
Samozrejme,že sa to nezaobišlo bez horúcej čokolády.
Keď sme vyšli z kaviarne,rozmýšľali sme,čo ďalej.
Nechcelo sa nám domov.
Zazvonil mi mobil.
1,2,3 esemesky!
Za necelú hodinu!
Niekto ma má asi rád
SMS: č.1: Otec-Máte zmeškaný hovor z čísla...2x
Jass-Máte zmeškaný hovor...
Jakub-Máte zmeškaný hovor z ...
Znervóznela som.
Ak bude niečo Jass potrebovať,zavolá ešte raz,otcovi za chvíľu zavolám a Jakub...pred Kajčou mu volať radšej nebudem.
Zasa sa naštve.
Nemá ho rada.
Ani som nestihla vytočiť otcove číslo,už mi volal Jass:
,,Roxx,si to ty?“-ani nepočkal na odpoveď a pokračoval:
,,počúvaj.Pamätáš na včera,keď si odišla hneď domov?Hneď po tom chlapcovi.Vieš,ne?“
-na sekundu som sa zamyslela.
,,Tak pamätáš?Och,to je jedno.Proste som ti mal zavolať už včera ale som zabudol.
Keď odišiel on a potom ty,všimli sme si na zemi roztrhnutú striebornú retiazku v tvare srdca.
Je na ňom napísané +D=Forever.Potom som s Richom zistil,že sa dá otvoriť a boli v ňom 2
mini fotky.Prvá bola jeho a druhá...bolo na nej to dievča,ktorého fotku si mala v ruke.Presne tá istá fotka.Mysleli sme,že ho poznáš,lebo si sa s ním trocha rozprávala,tak ti volám.“
Ako od nich získať tú retiazku?
Aha!
,,Och,áno poznám ho z videnia.Chodí do tej istej školy.Dáš mi ten medailón a ja mu ho dám v škole.“-na to,že som to vymyslela za 2 sekundy,to bolo celkom dobré.
,,Och,dobre.A kedy sa uvidíme?“
Ako to urobiť?
,,Zavolám o minútu a poviem ti.Zatiaľ sa maj!“
A zložila som.
Zreferovala som všeko Kajči a ona na mňa vybehla s nápadom,čo keby sme šli hneď teraz navštíviť Nattaly a Lenku do Petrovan a keďže Jass s Richom bývajú hneď vo vedľajšej dedine,mohli by sme sa ešte dnes stretnúť.
Dobrý nápad.
Hneď som zavolala Jassovi a povedala mu všetko.
Dokonca sa potešil.
,,Konečne ich uvidím!“-potešila sa aj Kajča.
Zložila som a hneď mi zasa zazvonil mobil.
Otec.
Náš rozhovor:
ON:Čau.Kde si?
JA:V meste s Kajčou.Prečo?
ON:Máš kľúče od domu?
JA:Hej.
ON eniaze?
JA:Hej ale preč...?
ON:...odchádzam s Alfiem na víkend k starej mame.Chceš ísť s nami?
(Alfie je môj starší brat.)
JA:Nie,idem ku krstnej,tak tam aj prespím.
ON .k.
JA zvite sa keď prídete.
ON obre.Čau!
To bol teda rozhovor!
Je na mňa nahnevaný,lebo som minule prišla neskoro domov ale tento rozhovor potešil aj mňa.
Konečne budem mať čas na Nattaly a naše dlhé nočné rozhovory.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
layluska
7. 10.októbra 2010 20:10
waw a tie nase rozhovory fakt nemaju chyby
Napíš svoj komentár