Spomenula som si na to až vtedy,keď mi od neho v nedeľu prišla SMS.
Bola som u Nattaly,Lenky a krstnej a práve sme obedovali,keď prišla.
Text:,,Ahoj.Prepáč mi za piatok.Nechcel som ťa raniť,ani rozrušiť.Vieš,že aj mňa to trápi a že mi to nieje jedno.Ešte raz prepáč."
Od nášho rozchodu to bola prvá SMS.
Prebehli mnou zimomriavky.
Stále ho milujem.
Stále som nezabudla.
A ani on.
Odpísať?
Neodpísať?
Odpísať!
,,Ahoj.Je to v pohode,nič ti nevyčítam a ani nebudem.To vieš aj sám."
O 3 minúty:,,Som rád,že si odpísala.Asi sa ti to bude zdať čudné a pochopím,ak odmietneš,ale neskočíme niekedy von?"
Och nie.
Hneď by som šla ale prežívať všetky tie depresie od znova,tak to už nemôžem.
Čo teraz?
,,Ešte si to musím premyslieť.Ozvem sa ti neskôr."
Posledná SMS,ktorú som mu napísala.
O 1,5 hodiny sme opäť sedeli všetky štyri za stolom ako pred tým,až na 1 rozdiel.
V hlave som mala o 1 starosť viac a vo vrecku tiež.
Hlava-Jakub a vrecko-medailón.
Nebolo ťažké ho získať.
Kajča odišla domov už včera a medailón som získala až dnes,lebo nakoniec ho mal Rich a ten včera doma nebol.
Od obedu (od SMS) som bola nervózna.
A vedela som,že sa to ani tak skoro nezmení.
Radšej som o tom nikomu nepovedala.
Ale viem,že sa kôli tomu pár nocí nevyspím.
Mimochodom,zistila som odkiaľ poznám toho chlapca.
Z minuloročných talentových skúšok na našu školu.
Zrejme nimi neprešiel alebo sa rozhodol pre inú školu,keďže na našej som ho ešte nikdy nestretla.
Pamätám sa,že chcel ísť na ten odbor ako ja.
Fotografický dizajn.
Obvolala som celú triedu ale nikto iný si na neho nepamätá.
Nabudúce skúsim zistiť niečo viac.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
wladqa
10. 10.októbra 2010 19:05
dalej dalej
Napíš svoj komentár