Nazvyme ich Lukáš a Sylvia.
Po našom rozchode sme sa aspoň tvárili, že sme priatelia.Písali sme si a zaujímali sa o toho druhého.Aspoň z mojej strany to tak určite bolo.Až nás to postupne prestalo baviť a ukončili sme aj naše písanie.
Ešte stále som mala čudný pocit, keď ho niekto spomenul a predstavovala som si aké by to bolo keby sme boli ešte stále spolu.A nehovorím, že bolo najľahšie, keď sa ma niekto opýtal na Lukáša a myslel si, že ešte stále spolu chodíme.Postupne ho ľudia okolo mňa úplne prestali spomínať.
Prešlo veľa dní.
Ja som chodila s niekým iným, on chodil ešte stále so Sylviou.
Nikto ho nespomínal a ja som bola za to vďačná, lebo som si myslela, že keby ho niekto spomenul, tak by som mala ten čudný pocit.
Až raz, na moje veľké prekvapenie mi Lukáš napísal.
Lukáš: ,,Rozišla sa so mnou."
To nebolo až tak prekvapujúce ale mňa najviac prekvapilo to, že som pri tom absolútne ale absolútne nič necítila.Ani radosť, ani smútok, ani ľútosť, ani opovrhnutie.Jednoducho nič.Moje obavy sa nenaplnili.
A tak som mu napísala.
Ja: ,,Zo slušnosti ti napíšem-Je mi to ľúto."
Ale zdalo sa mi to dosť kruté a asi aj bolo, lebo neodpisoval a tak som po pár minútach dopísala: ,,Chceš sa o tom rozprávať?"
V podstate som na začiatku ich vzťahu vedela, že to nemôže dlho vydržať.Vydržalo im to len o pár dní dlhšie ako mne a Lukášovi.Samo o sebe to bolo dosť čudné.Veď čo by sa dalo čakať od vzťahu, ktorý bol podľa mňa čisto o chválení sa a vyvyšovaní a tí dvaja sa zoznámili na diskotéke po ktorej spolu hneď začali chodiť?Ta to kde sme???Už po dvoch dňoch mi bolo čudné, že im to drží.
Ale vráťme sa k nášmu rozhovoru.Pokračoval takto.
Lukáš: ,,Ja len, že som si uvedomil, že som stratil najúžastnejšie dievča, aké som mohol mať.Ale neskoro."
Ja: ,,Mám ísť Sylvii rozbiť hubu? "
Lukáš: ,,O ňu nejde.Ale stratil som ju svojou vinou.Bol som strašný idiot, že som ju nechal."
Ja: ,,Počkať, počkať.Tak nakoniec si sa s ňou rozišiel ty?Ty si normálne lámač ženských sŕdc "
Lukáš: ,,Až teraz si uvedomujem, že ťa ešte stále milujem."
Tak toto, tá posledná veta ma tak napumpovala, že som myslela, že prasknem!
Ja: ,,Čo si o sebe myslíš?Že sa mi budeš vyplakávať na pleci, že ti je ľúto, že si ma nechal a nežne mi pri tom šepkať do ucha to sladké MILUJEM ŤA ?! Vieš aké ťažké bolo vyrovnať sa s tým, že si ma nechal? Nemáš pravdu, že si bol idiot, ty ešte stále si idiot!"
Prešiel už asi mesiac od nášho posledného rozhovoru a pred chvíľou mi napísal len: ,,Prepáč." a vyhodil si ma z priateľov.
Vlastne nechápem prečo som to doteraz neurobila ja.Že vraj má zas nejakú čubku, ktorej 100% zlomí srdce ale mňa to už vôbec netrápi.Som šťastná s tým s kým som a viac nepotrebujem žiadneho Lukáša.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
diiny
2. 8.augusta 2011 19:20
Ani ja nechcem žiadneho Lukáša...
Napíš svoj komentár