Toto je prvý článok do denníka,tak rozmýšľam ako mám začať,aby to ľudí upútalo
Asi sa mi to nakoniec aj tak nepodarí.
No na začiatok len tak informatívne.
Do denníka si budem písať veci skutočné,ktoré sa ztotožňujú s mojím životom,pocitmi,myšlienkami atď.
Žiadne vymyslené veci tu nenájdete.
Cez tento denník ma môžte lepšie spoznať napríklad.
Dosť začiatku.

Volám sa Kaludia,kamoši ma volajú Roxy,Roxx,Klaudy...
Mám 15.Zatiaľ.
Som v deviatke,lebo som šla neskôr do školy.

Neviem ako pokračovať.
Možno opisom dnešného dňa?
Nie.
Radšej vytiahnem niečo z minulosti.

10.9.2010.
V tento deň som v nejakej knihe (nepamätám aká to bola) čítala jednu smutnú ale pravdivú báseň.
(Pod slovom smutnú nehľadajte príbeh chlapca a dievčaťa,lásky a ich smrti.)

Tu je:

PLAČ ZEME
,,Na svete hladuje miliarda ľudí,
800 miliónov nevie čítať ani písať,
50 miliónov je nakazených HIV,
zabíjame 40 miliónov nenarodených detí ročne,
máme 30 miliónov utečencov.
Rozdelili sme svet na bohatý sever (Severná Amerika,Európa)
a na chudobný juh (Južná Amerika,Afrika,...),
Vyrobili sme si ozónovú dieru a skleníkový efekt,
znečistili sme ovzdušie a zamorili rieky,
rúbeme lesy a počítame zvieratá,ktoré to všetko neprežijú,
máme beľmo na očiach a nemáme pokoj v duši.
Sme ešte Homo sapiens-človek rozumný?"

Podľa mňa je to dobrá báseň na zamyslenie.
Máme aspoň minimálnu šancu zmeniť náš život,tak neváhajme.

Úryvok z 29.4.2010. 06:50
Sedím za stolom v kuchyni a rozmýšľam.
O Soničke.
Ako veľmi mi bude chýbať.
Anjelik krásny,maličký.
Nikdy sme neboli najlepšie kamarátky,lebo sme sa ani nemali možnosť lepšie spoznať ale viem,že mi bude chýbať.
Spomínam na krstného svadbu,plánovanú lyžovačku,oslavu niekoho narodenín,náhodné stretnutie u nás v MAX-e,...
A vtedy v maxe sme sa videli naposledy.
Včera som skoro celý deň plakala a myslela na ňu.
Nikdy na ňu nezabudnem.
Nikdy!
Ona by bola asi ten posledný človek na tejto zemi,o ktorom by som si myslela,že sa mu niečo také stane.
A predsa.
Navždy v mojich spomienkach.
Sonička,chýbaš mi.
Veľmi.

A na záver ,,smiešna" a nelogická báseň z roku 200 pred Kristom:

Raz v noci o polnoci,
sa mi zdalo,že sa mi snívalo.
A mi to nedalo,tak ma to nasralo,
že som sa zobudil a NA odsúdil
za to,čo sa stalo,lebo ma to štvalo!

*NA = neznámy anonym

 Blog
Komentuj
 fotka
wladqa  23. 10. 2010 10:41
dosť sa to zle čita, musela som si to vysvietiť basen pekná na uvažovanie
Napíš svoj komentár