,,Milovať znamená nikdy nepovedať,že ti je ľúto!"-citát z mojej najobľúbenejšej a najsmutnejšej knihy,ktorá je dosť podobná môjmu životu.
Úvod z knihy:
Čo sa dá povedať o 25 ročnej žene,ktorá umrela??Že bola krásna.A vtipná.Že milovala Mozarta a Bacha.A Beatles.A mňa.Raz,keď ma úplne samozrejme zaradila medzi svojich miláčikov z muzikantskej branže,spýtal som sa jej,v akom poradí nás vedie.S úsmevom odpovedala:,,V abecednom."Aj ja som sa vtedy usmial.Ale teraz sedím a rozmýšľam ,či ma evidovala podľa krstného mena-v tom prípade by som pokrivkával za Mozartom-alebo podľa priezviska,potom by som trčal medzi Bachom a Beatles.No v nijakom prípade som nebol na čele tabuľky,a to ma z akéhosi hlúpeho dôvodu strašne škrelo,lebo som vyrástol v predstave,že musím byť vždy a všade prvý.Dedičná zaťaženosť,viete??
Obľúbené časti:
1.
,,Prosím ťa,mohol by si ma objať a pevne držať??"
Položil som jej ruku na predlaktie-kriste,také chudučké!-a troška som jej ho stisol.
,,Nie,Oliver,"povedala, ,,normálne ma objím.Ľahni si ku mne."
Veľmi,veľmi opatrne-musel som dávať pozor na hadičky a tak ďalej-ľahol som si k nej na posteľ a bjal som ju.
,,Ďakujem,Ollie."
To boli jej posledné slová.
2.
Vtedy som neviem prečo zopakoval vetu,ktorú som sa kedysi dávno naučil od krásneho,teraz už mŕtveho dievčaťa:
,,Milovať znamená nikdy nemusieť povedať,že ti je ľúto."
A vtedy som urobil čosi,čo som nikdy neurobil v jeho prítomnosti,tým menej v jeho náručí.
Rozplakal som sa.
Osobne odporúčam prečítať si túto knihu
Je to moja najobľúbenejšia kniha.
Možno aj z časti preto,že sa nekonči,ako väčšina kníh,šťastne ale smutne.
Hlavná hrdinka tam umiera na leukémiu.
Ale ak chcete viac,môžte sa ma na túto knihu opýtať alebo si ju hneď radšej aj prečítať.
Je to dojímavá a super kniha.
Pre mňa najlepšia.
Už na začiatku knihy je ako to skonci.... pointa je v tom, precitat to a pchopit krasu zivota a taktoez krechkost zivota.... zacina sa to totizto vetou: co sa da povedat o 25 rocnej zene ktora umrala??
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Ale inak súhlasím, že je to krásna kniha