Jazdím v noci po dlhých cestách, cítim tvoj dych vedľa seba, prechádzam cez tmavé mestá, pred nami je metrov veľa. Mesiac v nove dávno spí, ticho v aute kričí, na cestu nám nesvieti, samota nás ničí. Krutá noc a krutý žiaľ, aspoň,že si blízko mňa, ponáhľať sa treba,vraj smrť je tu a náhli sa. Čochvíľa sa v strede cesty kŕdeľ detí zjaví, nepochopí nik a nič už, kde sa tu tak rýchlo vzali. A my dvaja do smrti sa obviňovať budeme, nemusíme dlho čakať, aj nám je to súdené. Pár dní neskôr smúti mesto, nikto nevie,čo sa stalo, štátny smútok a to miesto, všetko živé sa ho bálo. Blog 2 0 0 0 0 Komentuj