"Ach aký krásny deň je dnes"-povzdychla si v sobotu ráno po vyčerpávajucom týždni,"no, len nejako sa mi nepozdáva ten chalan,s ktorým idem dnes von"...
Vyšla na balkon,neučesaná,neupravená.Nič jej dnes neprekážalo.Dnes mal byť jej šťastný deň.Doobedie strávila rozmýšlaním nad tým,o čom tak budú vonku kecať s tým chalanom.Veľa si toho na zoznamke nepopísali,preto nemala z toho celého dobrý pocit.Po sýtom obede sa rozhodla pozrieť jej milovanú babičku.Ona jej vedela vždy poradiť,preto ju mala tak veľmi rada.Po rozhovore pri čaji išla domov.Pomaly sa začala pripravovať na stretnutie s neznámym.Uvedomila si,že vlastne ani nevie jeho meno,kde býva a ani to či bude sám alebo nie.Ako sa tak blížila hodina stretnutia bola stále viac a viac nervózna.Ich miesto stretnutia bol krásny park plný rozvoniavajúcih tulipánov.Bolo to jej najobľúbenejšie miesto v malom meste. ...Zrazu ho zbadala ako ju čáká na lavičke.Nevedela presne či je to on,ale zrazu nervozita opadla a s hlavou hore prišla k nemu.
"Ty si Petra,však?"-spýtal sa jej.
"Ou áno,a ty si noo,tvoje meno mi nejako vypadlo,nehnevaj sa"
"Ale nie vôbec si ho nezabudla,to len ja som sa ti nikdy nepredstavil"-povedal a milo sa usmial."Ja som Marcel,ale keby si chcela tak kamaráti ma volajú Mačo."
"Mačo? To je pekná prezývka,ale Marcel sa mi páči viac." aj ona sa usmiala a v jej očiach sa zablisli iskierky.
Ostala neskutočne šťastná a celý večer s ním mala úsmev na perách.Stále sa mali spolu o čom rozprávať,niekedy sa dokonca navzájom aj prerušovali.Čas strávení s ním sa nedal jednoducho zastaviť.Prežila s ním krásny večer.Tak dobre jej ešte s nikým nebolo.
"No Marcel,toto som nechcela ani povedať,ale je už dosť neskoro a mala by som ísť domov."
"Tak to by som ťa mal ísť odprvadiť aspon pred činžiak,nie?"-začerveňal sa,"nemala by si ísť sama domov,určite nie"
" No jasné,aspoň sa môžme ešte rozprávať." ...
Petra prišla domov okolo desiatej.Z celého večera s Marcelom mala dobrý pocit.Hned ako si sadla za počítač,mala poštu od Marcela.Bolo v nej napísané:Ahoj Peti,večer s tebou bol krásny a dakujem ti za krásny rozhovor.Ešte nikdy som sa s dievčaťom takto neporozprával.PS.:Si naozaj super,a rád by som si to niekedy zopakoval,čo ty nato ? .
Bola z toho veľmi šťastná,lebo jej nejako prirastal do srdiečka.
....Niekoľko mesiacov sa spolu ešte stretávali a chodili von...
Peťka si však začala uvedomovať niečo,po čom vždy túžila.Bolo to niečo nepopísateľné.Taký zvláštny pocit ešte nikdy nezažila.No vždy ked s ním bola jej krehké srdiečko sa jej rozbúchalo.Na Marcelovi si vážila každú jeho vlastnosť-či už zlú,alebo dobrú.Mala ho až priveľmi rada.Natoľko,že by bola schopná kvôli nemu aj zomrieť.Po toľkých mesiacoch sa dalo už povedať,že ho naozaj ĽÚBI ! ! ! Nevedela,či aj on k nej niečo podobné cíti.Keď sa tak raz rozprávali prišli k téme láska.Marcel sa jej spýtal,že či je niekto koho má rada.Petkine srdiečko mu nedokázalo klamať,a povedala že ľúbi jeho.No Marcelovi sa to zdalo veľmi smiešne,a v niektorých momentoch sa jej zato vysmieval.Ona bola z toho zničená a sklamaná.Ale po takomto týždni sa jej ospravedlnil a povedal,že on to tak nemyslel.
"Ale ty ma nebudeš Marcel nikdy ľúbiť,to je v tom! "-so smutnou tvárou hovorila
"Ako vieš že nie?! Peti veď ja som ti nepovedal,že ťa nemám rád.Ale poviem ti už radšej pravdu.Vieš no,mne sa to ťažko hovorí,lebo zatiaľ som to veľa dievčatám nehovoril,ale no keď to musí byť tak...no...aj ja teba ĽÚBIM ! "
Petra udivene pozerala naňho.Nezmohla sa na žiadnom slove,a preto v tichu odišla domov.Niekoľko dní ho ignorovala.Neodpisovala mu na správy ani telefon mu nezdvíhala.Vnútri bola šťastná.Šťastná z toho,že aj on ju má rád.No bála sa toho čo sa stane,ak by boli spolu.Bála sa dňa,ked jej povie,že si našiel lepšie dievča....
Po týždni ignorácie sa mu Petra ozvala...Opäť boli spolu vonku,krásne sa porozprávali a každí išiel sám domov....
O mesiac neskôr sa jej Marcel spýtal,či by s ním nechcela chodiť.Nevedela čo má povedať,preto nepovedala nič.Zas odišla bez jediného slovka.Ale tentokrát to neskončilo ignoráciou.Peťka nespala celú noc a uvažovala o tej krásnej otázke :"Nechcela by si somnou chodiť Peti ?".Tak pekne to znelo.Na druhý deň neváhala a povedala že áno.Lenže Marcel stratil záujem pýtať sa to znova.A všetko to ostalo na nej...Večer sa stretli a Petra sa ho spýtala :
"Hmm,no prepáč najprv za ten včerajšok,ale nečakala som to.Naozaj nie.A preto by som sa ťa ja dnes chcela opýtať,či by si nechcel somnou chodiť."
"ale Peťka,ja sa nehnevám,len som to chcel počuť od teba,láska moja."
Spolu boli ešte mesiac.A potom sa Petrine zlé sny naplnili.Marcel sa s ňou rozišiel.Ale nie preto,že by si našiel lepšiu,ale preto lebo ju mal rád.Petra to nevedela pochopiť.Nesnažil sa jej to ani vysvetliť.Nechal to tak ako to vtedy bolo najlepšie....
Ked sa Marcel vrátil z lyžiarskeho výcviku,napísal hneď Petre.Písal jej,ako mu veľmi chýbala a že by sa to mohlo všetko vrátiť do starých kolají.No Petra mala vtedy svoju ženskú hrdosť.Aj ked ho velmi milovala,odmietla jeho návrh...
Neskôr dostala ešte dve priležitosti,ale opäť ich nevyužila.MILUJE HO CELYM SVOJIM SRDCOM,ale len pre nerozvážnosť ho stratila.No teraz si to uvedomuje a pýta sa stále otázku:Aké by to mohlo byť teraz...
PS:.LUBIM TA !!!!
Skutočný príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
supergirl0006
14. 2.febuára 2008 19:10
toto je strasnte krasneeeeeeeee
Napíš svoj komentár