nocou popred mesiac
len neletím domov, beaty,
a zvuky mesta, v učiach miešam.
A scanujem mesto, šlapem, a dýcham
a vymýšľam príbehy tých, tam
učím sa ako mám žiť tam.
A ako mám žiť tu,
som divák,
spoznávam hru,
vidím, každý život je román.
Milión príbehov, z náhod koktám,
za deň sa zaľúbim stokrát,
a keď ma chápu som rád.
Každá pravda nesie mágiu,
všetky dni ju v sebe majú,
a ked ju oni v sebe nájdu,
zrazu
prestanú si klamať,
srdcia hnáty lámať,
nebudeš sám a,
ty nebudeš sama,
nebude žiadna
sklamaná mama.
Uvoľní sa dráma,
most pod ním jama,
tiež dlho bola sama,
teraz má most,
teraz sa má.
Otvorený všetkým stranám,
sranda, aj tak sám spáva,
tak aspoň tahá s páva.
Ťuká, čmára, a tára
a hľadá, hada,
hľadá náťah,
hľadá kde sa dať high,
potom zaháňa hlad,
a zase zháňa čad.
A tak.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár