On je, bol blá, bol blá bol, stolička a na nej farebný blábol, skôr modrý, ako občas okno, aj rozbitý ako javysko ktoré si užilo hnev slov slonov a divných sklonou, ktoré si toho ešte neužilo veľa somnou, mal nejednu bradu ako prasa, sny, prasny, prázdny, pracit, básnik, blázni, malá brada, bradavka a bol padavka len nezvykol hulákať ako kohút, ani z rána asi lebo bol drevo a drevená noha balancujúca na nose stropu, pirát, stolička a blábol a slina na vankúši a to sklo, zlo pod oknom. dym. strom s krvou prosto drevo jediné ozajské drevo, bál sa že príde stroj ktorí ho rozpíli ako decko klauna v novej hre od deda, zubaté decko čo reže klauna a klaun kričí pómóc veď onomatopo a) po b) po c) po d) po e) po f) po g) po h) po i) po je). a potom zase be. Aj tuná uteká vtipmi, kým by mal plakať v tom prítmi, ale tak to chodí, keď strach býva schovaný pod lampou, tam v tom svetle kde je vraj naj tma. nie v bulharsku. a tak len v hrách reže, žere strach. a tam. a tak. a ách.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár