dnešok zasa,
žiadna slava,
samé telá, žiadna hlava,
čiže žiadne múdro,
žiadne srdcia,
čiže žiadne vnútro,
len chémia procesi z útrob,
jeden pohľad a je ti smutno,
buď to
alebo si prázdny tiež,
alebo su prázdny preč,
kiež
by to tak bolo,
nemôžem ísť navždy solo,
len ja slovo,
podomnou jedno kolo,
a okolo
tancuje ruka s loptou,
lopta s loptou,
uteč somnou !
Hovno !
ostaneš sám,
rozmazaný klaun,
v roztrhanom kostýme,
a radšej pšššt lebo ťa vykostíme.
Tak len myslím na tvoje oči,
ako z monitora tahajú pocit,
a kričím do noci,
že musím odísť.
Ani neviem čo čakám,
načo tupo kvákam.
Je to ako bububú od samovraha.
Ale aj v tom je snaha.
Hádam.
Potrebujem vedieť či som ešte potrebný,
alebo vo všetkom posledný.
Tak povedz mi.
Že čo je vo veci,
som fakt iba kokotko hovädzí ?
Čo čaká zázrak, zatiaľ hovie si,
a kto vie či, sa dá utiecť od mreží,
čo vytvoril strach a režim.
Zjedli ma, preto im v žaludku ležím,
sneží,
ja nabrežím bežím
pre čin.
musím ak chcem prežiť.
len pohyb prázdnotu lieči.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár