Zase, štukám, gombíky, serie ma žiť, ale že som díky. Aj keď myslím že som nikým. Páč som asi presral šancu, nevyzval som vesmír k tancu, Tam sú. Korene boľavých spomienok, keď sme mysleli že to bude ok. už to bude rok, úderov. Ktoré si dávam sám, lebo spávam sám, lebo strach bláblá... A nevrátia sa momenty, nechcem hľadiet spod plenty, viem že som len tým.. (posledným?) Čim byť chcem, a ja sa biť chcem, aha, zasa dríscem... Či nie ? Viem len čin je, niečo do sveta vryté. Myšlienky bez činov, sú potraty, kto mi poradí, ako ísť po trati ? Nik, človek poraď si. Dosť téoríí, túžim po praxi. Píšem o láske, miesto aby som ju robil, tú lásku a tú čo na karnevale bola motýľ. Blog 8 0 0 0 0 Komentuj