zase píšem rádoby básen, dalej v prázdne,
v mase, v maske, snažím sa nehladieť na speť,
ale na svet, aj inak nazrieť, jasné ?
A preto tuná, a preto takto,
a preto tie oči mám také zlatko,
a tie prsty od nuteli, (žiadny fekál)
a reflexy odumreli, aj keď žonglér som
to všetko lebo gróf von skér som!
A zväčša iba nocou lietam,
sem-tam tu, tam, potom hentam,
lebo nemôžem ležať,
a nezvyknem bežať,
nemám problém povedať prepáč,
prepáč.
Že som čudák, to vieš na prvý pohľad,
môže čudák strážiť poklad ? či je len rokla
prázdny, ak prázdniny v pivnici,
krmiac sa vlasmi, vraz mi
hahahaha sam si vrazim
úchylkami smäd si hasím
je to fakt ? je chorý ?
či sú to len metafory ?
či on len tak metá fóry ?
metá lopty ?
Vieš že s časti, som ty.
Som tým, divným v tebe,
keď si vravíš, že ti jebe,
že niesi normálny,
nemôžeš byť.
Som bordel izb.
V ušiach písk,
otravný hmyz,
príbehy smetísk,
čo niesu pre tisk,
som moment keď si to prepísk,
som classic, som tetris,
som prepal, týždňových skleníc,
musím len ísť, len sa hýbať, nestáť.
Vraviet áno, a pohodlnosť strestať.
Prišla si ty, z okraja tohto mesta
náhoda mi ťa do života vniesla,
zabludil som ti v očiach,
v dyme z tvojich úst,
v dimenzí mojích múz,
som musel, horieť,
sa topiť, náhly chlad
by ma ak sklo rozbil.
Sa bojím.
Si kúzelna, ako disneyland na tripe,
mám zvláštny pocit že k sebe patríme,
možno som sa len prirýchlo zbláznil,
pramienok, roztrhal steny hrádzi,
a ten prúd sa valí, lávy, a lavíny,
srdce je somnou, len o tebe vraví mi,
nevraví že som naivný, a ja mu verím,
verím mu, mozog by utekal,
ten druhý chcel ísť dnu.
Je umenie keď sa tí traja dohodnú.
a kde sa dvaja bijú víťazi tretí,
preto to srdce, ono určuje či som happy.
Kým mozog je strachom hnedý.
A hentý, šmejdi, zúria a revú,
sa režú, tyčami, z kovových mrežú,
a potom nežujú.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár