Je to už nejaký čas, sme kamárati- aspoň sa tak tvárime, no nie? Neviem či som o tom bola presvedčená keď som ti hovorila ako super na tom sme, no každopádne to mohlo byť oveľa horšie. Len si to predstav, mohli sme sa nerozprávať, znenavídieť dokonca na seba kidať a ignorovať sa...to by bolo určite oveľa horšie...

Myslím že som bola naozaj presvedčená o tom že sme vporiadku, teda že ja som, a zrazu sa mi zrútilo to všetko čo som si dennodenne vštepovala a to na čom som tak tvrdo pracovala... Pýtaš sa že čo to bolo? No predsa sabotovať všetky pocity voči tebe, vštiepiť si že som takto šťastná. A musím sa pochváliť a povedať že mi to naozaj šlo, aj ty najlepší kamráti mi to zobali z ruky, dokonca aj moji rodičia chápeš? dokonca aj Ja Koľko vtipu...

A zrazu keď sa to začalo rúcať tak jeden večer pred spaním som si želala a modlila sa za to aby som bola šťastná keď si s inými dievčatami, keď sa spiješ na mol a ideš na párty a nespíš doma a ja ťa iba stretnem na druhé ráno v tom istom oblečení ako si mal večer predtým so mnou na sebe... Úprimne by som to chcela Ver mi, pracujem na tom. Tak pomimo mi ale napadá otázka či SI VÔBEC ŠŤASTNÝ takto? dostaňme sa ale späť k pointe, tú noc som mala sen o nás dvoch, bol taký živý a taký nádherný že som až plakala ráno keď som zistila že to bol iba sen. Úplne ma to položilo. Aspoň v snoch možeme byť spolu keď už inak nie...

Vieš videla som ťa za posledných 5 dní 4krát a musím priznať že som ťa vyslovene túžila stretnúť a povedať ti že t´a MILUJEM... a buď iba tak utiecť alebo pobozkať ťa a bozkávat´ ťa celý večer... A ty o tom nevieš ale celé iné kafe o 2 rady za tebou som preplakala... áno a so slzami v očiach a dýkou v srdci som sa tvárila že sa zabávam... Bola by zo mňa dokonalá herečka

Vieš aj by som prišla a pobizkala ťa ale riskovala by som veľa riskovala by som týždeň v Portugalsku s tebou... ajkeď možno na kamarátskej úrovni ale na pláži, pri mori, na párty a všade možne. Takýto risk nepodstúpim, nepokazím naše "kamarátsvo" lebo nebola som si istá či by si ma neodmietol- ajkeď myslím si že tam bola veľká šanca vzhľadom na tvoju hladinu alkoholu v krvi... ale to už ani boh nevie... a myslím si že ani ty nie...

Ostáva mi sa iba zas vzmužiť a ísť ďalej potlačiť to a byť vďačná aj za to málo čo máme Navždy ťa budem milovať a nikdy nezmizneš z mojho srdca Maťko...

Tvoja mačička

 Blog
Komentuj
 fotka
domcirock  16. 5. 2013 22:55
aj môj bol Maťko..a pekný blog, cítim sa podobne, až na to, že ja som ho už musela zo svojho života nechať odísť nadobro
Napíš svoj komentár