chcel som len dobré, zle som to podal.
No čas už bohužiaľ nepôjde vrátiť,
akoby som priateľov do chrbta bodal.
Snáď mi to raz bude odpustené,
ako som svojich priateľov sklamal.
Ako som nechal ich srdcia zronené,
a odišiel, bez slov a srdce klamal.
Otočil som sa a šiel na druhú stranu
nedal som možnosť aby ma zastavili.
Zavrel som za sebou silnou ranou bránu,
a moje ciele sa značne pozmenili.
Dal som prednosť rozumu pred srdcom,
neveril som citom, ale myšlienke podlej.
Teraz by som chodil na hlave s vrecom,
aby som unikol jasnej pravde holej.
Ach ako rád by som vrátil neúprosný čas,
ako rád by som opäť povedal mám vás rád,
a ako rád by som s nimi bol znova a zas,
a počúvol ich slová, plné z lásky rád.
Necchem už viac robiť takéto omyly,
nechcem sa už viac v živote takto trápiť.
Chcem aby som bol na každého milý,
aby mi to každý mohol s úctou vráitť.
Je neskoro plakať, že mi to teraz chýba
neskoro snažiť sa napraviť čo sa nedá.
Tak mi treba, bola to len moja chyba
keď som srdce rozumu zapredal….
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár