Vstaň a choď!

Kráčaj, tak choď ďalej, nezastavuj,
neobzeraj sa stále do minulosti.
Čo bolo, to si už nepredstavuj,
je to preč, viem niekedy to zlostí.

Veril si v niečo, čo podlo sklamalo,
v niečo čo si naozaj vždy miloval.
Tie chvíle sklamania, srdce zastalo,
a ty si chyby stále len ľutoval.

Prišli dlhé dni, dni veľkých obvinení,
obviňoval si sám seba, že si ten zlý.
Ale nie vždy si to ty, čo dobro mení,
niekto iný bol zlý, krutý a podlý.

Sklamanie z lásky, áno to veľmi bolí,
vždy však príde iná, čo srdce zahojí.
Tvrdíš si že tak šťastní ste spolu boli,
ale v skutočnosti ten druhý o to nestojí.

Ale niekto iný o tvoje srdce bude stáť,
bude rád, že ťa môže mať len pre seba.
Začne raz pršať, príde lásky dážď,
a kvapka po kvapke, bude padať na teba.

Budeš stáť, dažďom úplne premočený,
láskou opäť opantaný a náramne šťastný.
A budeš zas veriť, srdcom k srdcu otočený,
zrazu opať pocit, niekto tvoje srdce vlastní.

A raz to bude iste tá nekonečná láska,
tá čo tvoje srdce už nikdy nezlomí,
A ten kto si tvoje srdce nakoniec získa,
si bude tvojich citov k nemu vedomí.

Tak nepadaj, nezastavuj, vstaň a choď
život nekončí pri sklamaní, aj keď plač rastie.
Síce si spadol, udrel si tvár, no sily máš dosť,
aby si mohol ísť, kráčať a stretnút šťastie.

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu