Krvaaa
22. 10.októbra 2010 21:25
Ďalšie jej blogy »
"Dobrý, teší ma. Som pedofilka a mimochodom, máte krásne dieťa."
Nemám rada to slovo. Keď niekto povie slovo pedofil, predstavím si pod ním staršieho nadržaného pána, ktorý unáša malé dievčatká a sexuálne ich zneužíva. Nikdy by som si pod tým slovom nepredstavila niekoho, ako som ja. A aj tak je to moja diagnóza.
Ale keď ja ani zďaleka nezneužívam malých chlapčekov, tobôž nie dievčatká. Proste ma... priťahujú mladší ľudia. Mladšie deti.
Nebolo to tak vždy. Presne si spomínam, kedy to začalo. Zapáčil sa mi jeden chlapec v našej škole, bol odo mňa o dva roky starší a všetky dievčatá v mojom veku sa pri ňom roztápali. Brala som to ako samozrejmosť, že som každý deň rozprávala o jeho vlasoch a dospelých črtách tváre. A potom som zbadala jeho.
Mohol mať tak deväť, desať rokov a do tváre bol neskutočne rozkošný. Vlastne celý bol rozkošný. Najprv som si to nechcela priznať, ale často som sa pristihla, ako chodím po chodbe, na ktorej mali triedy tretiaci a štvrtáci a pozorujem ho. Už po niekoľkých týždňoch som do bodky vedela ako vyzerá. Naďalej som pokračovala v ospevovaní idola mojich kamarátok, aj keď mňa priťahovalo... áno, priťahovalo ma dieťa.
Nechápte ma zle - ja vlastne deti ako také nemám rada. Nemám rada malé deti v škôlke, ktoré poskakujú a vrieskajú. Ale ten chlapec... bol taký malý, zraniteľný, krehký, rozkošný. Bála som sa oňho, nechcela som, aby sa mu niečo stalo a žiarlila som na všetky jeho kamarátky, dokonca aj na kamarátov.
A napriek tomu, že ma naozaj vzrušoval (ó áno, znie to neskutočne perverzne, ale je to tak a ja to nezmením), nikdy by som sa neodvážila niečo s ním robiť. Nejako ho... zneužiť. Poškvrniť ho. Páčil sa mi práve pre opak - že bol taký nepoškvrnený. Nevinný.
Doteraz to nikto nevie. Neodvážila som sa o tom povedať nikomu, ani najlepšej priateľke. Nechápala by to. Ten, kto to nezažije na vlastnej koži to nikdy nemôže pochopiť. Nikdy to ani nikomu nepoviem. Nemyslím si, že by mi niekto rozumel. Celý môj život je vlastne jedna veľká pretvárka. A budem v nej pokračovať. Až do smrti.
Blog
12 komentov k blogu
1
krvaaa
22. 10.októbra 2010 21:27
Blog je venovaný @omeleta -e, bez ktorej by mi ani nenapadlo napísať niečo takéto a bez ktorej by som sa nedala do písania. A lebo sa vždy teší na moje blogy. A lebo je to proste ona.
2
Mi/y to strašne pripomína tie úchylne anime rozprávky,ktoré pozerám
5
hovoríš mi z duše presne toto som zažila i ja, a to sm mala čerstvých 16 a dotyčný asi 12. som nechutná. čo už
6
a ja som si sktuočne myslela, že to skutočne nie je vymyslené, že je to proste skutočne skutočné...no do riti..!
super..!
super..!
7
by som povedala, že sa v tebe prejavil materinský cit, ale kedže je to fikcia, tak asi nič
8
ááááách krvuliačiček môj najzlatší
ani nevieš ako ťa za toto milujem
som neskutočne rada,že si to napísala
a najmä ďakujem za pekné venovanie
už neviem čo mám viacej napísať
(lebo omeleta nevie písať také komenty ako krvaaa
som rada že som ťa k tomuto dohnala
kto je pedofil? krvaaa.
kto je krvofil? omeletka
ani nevieš ako ťa za toto milujem
som neskutočne rada,že si to napísala
a najmä ďakujem za pekné venovanie
už neviem čo mám viacej napísať
(lebo omeleta nevie písať také komenty ako krvaaa
som rada že som ťa k tomuto dohnala
kto je pedofil? krvaaa.
kto je krvofil? omeletka
11
tak ako aj mne sa pači maly chlapček dokonca hovorim o nom ako o mojom šracovi .. a ma len 6 asi ... a pritom nemam rada deti
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Protiuder22: Oheň
- 4 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 5 Hovado: Opäť som späť
- 6 Mixelle: Agáta
- 7 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 8 Hovado: Spomienky
- 9 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 10 Hovado: Psychoterapia