Vietor bol taky silný že niekedy zastala, nemala síl ho predbiehať.
Vlasy jej viali do tváre takže nevedela čo je predňou ale predsa vedela kadiaľ má ísť.
Poznala to už naspamäť.
Keďže bolo niečo po tretej ulice boli prázdne nikto ju nevyrušoval,možno pár ľudí,no nevnímala ich keďže bola zahlbená do svojich myšlienok.
Vyčítala si že myslela, vedela že je to zbytočné no nevedela to zastaviť.
Vzápätí si uvedomila že jej ruku zviera akási malá teplá dlaň a hľadí na ňu so spýtavým a nádejným pohľadom.
-Kam pôjdeme?
Odhrnula si plavé vlasy z tváre na ktorej sa objavil taký spokojný výraz, že by bol hriech sa na ňu neusmiať.
Rýchlo som sa skoncentrovala a uvedomila si že je pri mne dieťa,ktoré očakávalo že sa mu budem venovať.
-Ehem no kam chceš...môžme ísť tu, na zmrzlinu chceš?
-Jasné super
-á ...akú máš najradšej?
-Neviem ..nevyberám si
Pri tejto odpovedi som ostala zaskočená, nevyberá si zmrzlinu, každé dieťa ma svoju obľúbenú, ona nie ..neviem prečo ma to tak zaskočilo no vychádzala mi z toho jediná vec je vďačná za čokoľvek..
čo bolo fajn,ľudia si zvyknú bezhlavo vyberať podľa farby druhu chuti...
-ok fajn, tak teraz si vyberieš akú budeš chcieť dobre?
Otvorila dvere a letela k zmrzlinám ..ironicky som poznamenala že maju bohatý výber..
Moje pozorovanie znova začalo ..
Neprešlo ani pár minút a ona mi rozhodne oznámila.
-Vanilkovú a citronovú
Zaplatila som podala jej zmrzlinu do ruky a ten nenahraditeľný pocit keď urobíte dieťatu radosť, ten mi vyplňoval celé srdce, potichu som jej ďakovala ako ľahko ma priviedla na iné myšlienky ...
Koľko si toho pomocou dieťaťa môžete uvedomiť..
Ako sa ľudia ťažko rozhodujú a možno neprídu na nič nové..
Koľko môžu urobiť chýb a predsa môžu byť správne ..
O koľko sa môžu ukrátiť a je to tak lepšie ...
A tak som opäť len kráčala ..a chcela som vidieť to čo vidia ostatný ako sa predieram vetrom s kamennou tvárou bez slz, ale v skutočnosti si chcem tak veľmi sadnúť alebo sa len tak unášať vetrom ..nemôžem ..preto som to čím som
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár