Ja a ty..

Kedysi sme to boli my,
My ktorí sme tvorili svet a pýšili sa spoločnou priebojnosťou.
Nikdy si nezabudol že stojím vedľa, no nebral si to ako samozrejmosť.
Slepo sme verili putám ktoré nás držali pokope ,ale nevzdorovali sme im.
Dúfali sme vo večnosť ľudskej existencie, v silu ktorú sme bez rozmýšľania predali druhému.
Verili sme že nenastane deň kedy nebude aspoň jedna vec perfektná,
Obdivovali vzájomnú dokonalosť,no tušili že nepatrné nedostatky, ktoré potvrdzujú jej jedinečnosť tam vždy sú, no nechceli sme ich zmazať.
Objavili sme niečo v čo ani jeden z nás neveril,
Dokázali sme výsť tak vysoko že mnohí nevideli to čo my.
Boli sme schopní vnímať každú slabiku toho druhého.
Boli sme to my, tí čo sa vysmievali sile lásky,
a keď ju okúsili nechceli sa jej vzdať.
život neide podľa hodiniek, pocity si nevyberáme,no možme ich ovplyvniť, prestal si veriť v moju silu .. putá odpadli, nemuseli sme vzdorovať,všetko sa stráca, všetko čo sme videli ..a predsa žijeme ďalej, s nepatrnou zmenou sme to ja a ty...tí ktorí si mysleli že zmenia svoje svety, no ostáva to na každom z nás..

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu