Nevidím to čo som predtým videla tak jasne a toľkokrát.
Som slepá?
Alebo som bola slepá? Niekto mi vrátil zrak?
To je jedno, ja som si na tú slepotu už zvykla , páči sa mi chcem ju späť.
Pochybujem, že láska nevidí, ak by to bola pravda, ako by ma mohla doviesť k tebe?
Možno sa jej len zhoršuje zrak,pomaly a predsa tak rýchlo...preto nevidím to čo bolo samozrejmé.
Len chodím a prehliadam ľudí, nezaujíma ma dav, keď niesi jeho súčasťou.
Odpoveď na Príkaz?
"Nechceš vidieť"
-Ako to?
Postav sa , nikto sa neuhne len tak.
-Postavím sa a vy vstanete tiež...
Už chápeš prečo nevidím?
To že výde slnko nezávisí odomňa.
Vraj shasne oheň ktorý zapálil jeden lúč, myslíš že to môžem ovplyvniť?
Som málo, príliš málo...Svetlo sa šíri príliš rýchlo, moje rekacie sa začínajú rozbiehať to čo bolo svetlo sveta postupne bledne až mi ten jeden lúč nebude stačiť.
Niesom nevďačná, preto som ticho a neprotestujem..
Porosím skús si vypýtať ďalší povedz že s ním budeme lepšie zaobchádzať.
Nesľubujeme. Sľuby sú príliš slabé.
Nedôveruje nám, už chápeš čo všetko závisí od dôvery?
Dážď sme nemuseli prosiť ani sľubovať aby ten lúč uhasil...Ani búrku nemôžem ovplyvniť..
Príroda nám nepomôže...
A môžem sa vôbec rozhodnúť, alebo je rozhodnuté?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
A to ma fascinuje na tvojich blogoch...