Možno sú daleko, možno blízko no skôr či neskôr pohár pretečie a my sa nestihneme čudovať ako rýchlo tie naše medze niekto prekročil.
Náš pohár už praskol.Dávno.
Bol rozbitý možno úmyselne,ale často sa s ním pohrával vietor ktorý si nevedome ovládal ty.
Toľkokrát sme ho zliepali a najivne verili že všetko bude v poriadku.
Ďakujem bohu že nedopustil aby som sa trápila, preto neľutujem.
Jedine teba ako si ničíš život a najivne dúfaš že ho zvádneš.
Prerástol ti cez hlavu nevieš kde sa nachádzaš len sa obzeráš.
Nevnímaš, nežiješ pre prítomnosť...
A ja lensedím na lavičke hľadím do neznáma a mlčím.
Nechcem s tebou hovoriť, my dvaja si už nemáme čo povedať.
Sklamania, to bolo jediné čo som získala.
Myslíš že im mám veriť?
Mám veriť tvojím milným predstavám o našej budúcnosti, ktorá je tak skreslená a nemožná že ani najlepšia rozprávka ju nevie nahradiť.
Rozprávky zvyknú mať svojich hrdinov, princov a princezny.
Ja som nebola princezna, nechcela som korunku len by mi tažila hlavu a zakrývala realitu nechcela som ani pocit výnimočnosti, možno trocha tvojho obdivu.
čo je horšie ani ty si nebol princ alebo hrdina, a predsa sme mali odlišné svety.
Vieš, možno sme toho mali spoločného dosť.
Ale vieš čo sme mali odlišné?
Svedomia! Ja nedokážem klamať do očí osobe ktorú si vážim, ty áno.
Nepýtaj sa čo si urobil keď to sám vieš,nezaujíma ma už ani jedna tvoja veta ani jediný telefonát alebo akákoľvek iná forma komunikávcie.
Chcem zabudnúť a verím že sa mi to podarí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
nonormal
5. 6.júna 2007 21:22
Uf... je mi ľuto, že to takto skončilo...
Napíš svoj komentár