Veľa dobrého škodí? ....Všetko raz končí.

Možno to tak malo byť.
Neskrotný osud ktorý rýchlosťou tajfúna nučí všetko naokolo, rúca vám plány jediným mávnutím ruky a všetko je preč.

Máte sa uspokojiť s tým,že je to takto lepšie.
Sme rozumní ľudia ktorí majú schopnosť uvažovať a rozhodovať za seba.
Osud je len výhovorka za nevhodné správanie alebo akási útecha pri sklamaní.
Ja nechcem byť utešovaná, nič ma nedokáže utešiť..a neľutujem to, tak je to správne.
Nechcem byť obviňovaná za to že som neschopná pochopiť...viem,ale nechcem.
Nechcem byť emotívny človek ktorý sa so všetkým nevie vysporiadať sám, radšej budem sama ako vťahovať do mojej melancholickej nálady aj všetkých nevinných ľudí naokolo.

Možno niekedy som krutá, ale všetko má svoj dôvod...
Možno vážne príliš rozmýšlam a aj pre to to nevyšlo .. mám ospravedlnovať svoj mozog?

Neviem čo bolo odomňa očakávané, myslela som že ma ľudia berú inak.
Nie.. som len akási krabica, ktorá sa hneď nedá otvoriť tak namňa nalepia nálepku "Nedotýkať sa", ktorá sa časom zmení na "Zabudnutá".
Nechcem aby to vyzeralo ako ospravedlnenie .. len snáď večné ukončenie jednej životnej kapitoly.
Nežiadala som o pokoj .. môj život nebol nikdy pokojný.
Nechcela som svojou existnecio spôsobyť problémy, ty si sa rozhodol...
Ako som povedala každý má vlastnú hlavu a ja sa tlačiť do tej tvojej nebudem.
A posledná vec .. snáď sipochopil vetu "mám ťa rada ale nemôžem mať" pretože si spravil to isté.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu