Keď sa obzrieš za slnkom,
oslepneš a so zrnkom
nezmyselnej tupoty
upadáš do samoty.
Plakať chceš,
no nevládzeš.
Vytrhávaš mihalnice,
kvapky potu zo zrenice
vysýchajú v alveole
v stúpajúcej hyperbole

 Báseň
Komentuj

8 komentov k blogu

1 
fotka
kemuro  20. 1. 2008 18:19
v tejto chvíli sa mi jasne pred očami zjavilo slnko v klietke,ked som čítal istú pasáž v istej knihe od istého autora
2 
fotka
kemuro  20. 1. 2008 18:20
no a tá alveola,GRANDIOZNE
3 
fotka
motyqa  20. 1. 2008 19:15
perfektne
4 
fotka
insomnya  21. 1. 2008 00:10
Sakra, to je fakt dobré

Si hviezda
5 
fotka
ratsanares  21. 1. 2008 00:25
no teda som sa len nahodou pozrel a precital som si nieco co mi dost pripomenulo moj stav... hm zase mam o nieco lepsiu naladu ... veeeelmi dobre to je...
7 
fotka
gzugh  25. 1. 2008 11:36
...ja sa za slnkom neobzeram, slnko sa obzera za mnou... (Gzugh Flues)
8 
fotka
insomnya  30. 1. 2008 06:05
Gzugh: Asi ťa chce
Napíš svoj komentár