Už nikdy viac sa neusmejem slnku
A slnko na mňa v mihu zabudne
Neodvážim sa modliť o návrat života,
Lebo sú hriechy, za ktoré pykáte pre mňa...
Dávno som nebola anjelom,
Tak konečne sa vrátim domov
Vlastne neviem... –
Možno ma tentokrát pohltí pekelná žiara.
Bude mi teplo – príliš teplo
Zapadne vesmír a nebudú svietiť hviezdy
Nebo sa zachmúri búrkovým oblakom
Okovy padnú, zábrany zmiznú
Všetko sa stratí spolu so mnou
Vygumujem svoj život ako prastarý ťahák,
Čo krášlil lavice mojej mladosti
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Je to pekne, take smutne, no krasne zaroven-ta myšlienka