Po asi hodinke ale sa prišlo na to že volanie prírode je nad jeho sily a tak sme sa vrátili do Auparku ...
Keďže mna už tiež chytalo za črevá tak som rovno šiel aj ja ..
Po prechode dlhou vymaľovanou chodbou vedúcou k záchodom sme dorazili a jak sme vykonávali tak sme sa vyprávali a bavili ...
Potom nadišla chvílka ticha ktorú preťal silný blatový zvuk do misy, na čo kamoš zavelil "to bolo jaké kakao" , mal som veselú náladu a tak som sa začal smiať na tom perfektnom slovnom spojení spolu z prírodnym zvukom z ktorého až štípe riť ...
Smial som sa ale úplne z plného hrdla a kamoš začal tiež kedže môj hlasitý smiech úplne prerážal halu záchodov , po smiechu zrazu prišiel zásah z inej strany... A to od chlapíka sediaci vo vedľajšom záchode ktorý zavelil otázku či sme nejakí úchyláci keď odpočúvame na záchodoch ...
Až vtedy mi došlo že ten zvuk nepatril presne tej osobe ktorej som myslel že má patriť, a nakoniec ešte vysvitlo že kamoš celý čas vedel že som to nebol ja a že to "kakao" nepatrilo mne ale niekomu úplne inému ...
Nato mi prešla hlavou tá neuveriteľná súhra, a to že sme sa rehotali na plné hajzle úplne cudziemu týpkovi ,ktorý z toho museľ byť tak vykoľajený že si už asi na verejné záchody ani nesadne DD
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
skakalka
20. 1.januára 2007 22:17
aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa krasny to blog a pekne otvoreny
3
Krasny blog...taky...hodne farebny...a v Auparku robim takze to tam poznam
7
nemala som co robit tak som si toto zacala citat....zasnem nad tvojimi vyjadrovacimi prostriedkami
Napíš svoj komentár