Teraz sa nejdem chváliť ani vyťahovať, ale s kľudným svedomím môžem povedať, že sa snažím celý život na sebe makať aspoň v rámci možností. Veľa čítam, učím sa jazyky a som schopná ich aj použiť, snažím sa v škole a tak o tom tu teraz nejdem...ALE..nemám známosti. Rodičia mi celý život hovoria, nech študujem, nech sa snažím, nech makám, nech hento toto...a že známosti sú aj tak na nič.
Tak ja mám teda jednu krásnu životnú príhodu.
Pred rokom som sa snažila nájsť brigádu, poslala som si 3585 žiadostí, no ozvali sa mi len veľmi zriedka.
Raz ale predsa motyka vystrelila a zavolali na na pohovor do jednej nemenovanej IT firmy (fakt neviem, či to tu môžem menovať a ved to je aj tak jedno). Mala to byť taka administratívna záležitosť, papierovačky, telefonovačky a po anglicky aj po slovensky. Tak som sa pripravovala na ten pohovor, všetko vyzeralo perfektne, išlo to ľavou zadnou. Pohovor trval asi hodinu v slovenčine, asi pol hodinu v angličtine, všetko bolo na úrovni. Z firmy mi zavolali po 2 dňoch, že ma zobrali, že je im vyhovujem a tak. Tak chápete..dievča si nájde konečne brigádu, dobré miesto, aj keď nie bohvieako platené, ale veľmi ma to potešilo.
4 dni pred nástupom mi ráno zvoní telefón a čo mi nepovie milá teta v ňom?
Ja si to dodnes pamätám: Slečna, prepáčte, ale musím Vám s poľutovaním oznámiť, že na pozíciu XY sme vybrali iného uchádzača. ....Prisahám, že sa mi vtedy mierne pokrútila zem pod nohami, 2 dni som nechápala, že to má znamenať, chodila som ako blúdna duša...
Prešiel ale nejaký čas, predýchala som to. Dnes mám inú brigádu, nie je to podla mojich predstáv, ale tak som rada aj za to.
ALE ..pointa príbehu.
Spoznala som cez nejakú kamošku isté dievča, už dávnejšie, a dnes sme išli spolu autobusom, tak sme sa po ceste trochu zakecali a bavili sme sa o brigádach, či niečo robíme a tak. Tak som jej povedala, ako teraz na tom som, kde robím, čo robím. Ona mi povedala, že jej tatko pracuje pre IT firmu, zhodou okolností pre tú, kde som rok dozadu utrpela mierny demotivačný šok.
Povedala mi, že tam robí nejaké papierovačky, ktoré ju vôbec nebavia, ale MUSELA tam nastúpiť pred rokom, pretože sa vykašlala na školu a nemala, kam ísť. Údajne na pohovore bola v podstate len podpísať zmluvu a odvtedy tam robí.
Možno si namýšlam, alebo ja neviem, ale nech si to dávam dokopy, ako chcem. Vychádzaju mi z toho len 2 veci: 1. vec je, že svet je naozaj kur*a malý a 2. vec: či už tá ...dievčina...zobrala moju pozíciu alebo to tak len náhodou vyzerá...rodinkárstvo, nepotizmus a vy*****á nespravodlivosť hýbe týmto pomýleným štátom.
Je to možné?
Komentuj
4 komenty k blogu
1
lyterka
5. 2.febuára 2015 00:24
.. a 3.vec je, že svetu jebe - naozaj dost často (takmer stále) skur*a .."zadrháva - niesi spokojná ani ty (vyjebali hnusne s tebou), ale vlastne ani ona.. :/(
2
@lyterka úplnú pravdu máš. Snažím sa na všetkom zlom vždy najsť aj niečo dobre, ale tu, keby som niečo našla, tak len zo zufalstva asi
3
niečo mi ten tvoj príbeh pripomína...a síce - nedávno sme riešili so známym, akú šancu sa má dneska na trhu uplatniť niekto, kto nedisponuje rečníckym umením a pred cudzími sa nevie až tak otvoriť...príde deň pohovoru a...nech by ten človek mal akokoľvek rád svoju robotu, nech by jej bol akokoľvek oddaný (a trebárs ochotný vykonávať ju bez frflania i za minimum), pohovor vďaka svojej povahe pravdepodobne dovrže a ďalej nedostane ani len šancu predviesť, čo v ňom skutočne je...a prečo? lebo ho "zabije" ukecaná konkurencia s pripravenými ódami o svojej dokonalosti...nevadí, že drvivá väčšina z nich sa na miesto hlási len kvôli výplate..nevadí, že svoju robotu budú nenávidieť a náležite sa k tomu aj správať...nevadí...hlavne, že zahviezdili na pohovore (y) ale tie známosti dneska fakt sakra zavážia...a potom sa čudujme s akými "ochotnými" pracovníkmi sa po tom svete stretávame
4
ak niečo človeka baví, prácu si nájde stačí vidieť "zapálenie sa pre vec" (z úst uja Palacha)
-vážne, najhoršie je sa vzdať. Vúčšinou to paradoxne býva minútu pred dvanástou.
-známosti sú dôležitá súčasť, nebyť ich mal by som pravdepodobne úplne iný život.
-a veci sa stanú tak ako sa majú stať, bez ohľadu na to či sa budeš nervovať alebo nie tak ušetri nervy, ešte sa zídu.
-prajem ti nech ti už ide všetko ako po másle, ako si praješ
-vážne, najhoršie je sa vzdať. Vúčšinou to paradoxne býva minútu pred dvanástou.
-známosti sú dôležitá súčasť, nebyť ich mal by som pravdepodobne úplne iný život.
-a veci sa stanú tak ako sa majú stať, bez ohľadu na to či sa budeš nervovať alebo nie tak ušetri nervy, ešte sa zídu.
-prajem ti nech ti už ide všetko ako po másle, ako si praješ
Napíš svoj komentár