Do spálne preniká svetlo. Zobúdzam sa. Pozriem sa doľava. Vidím jeho krásnu tvár s zatvorenými viečkami. Milujem ho. Je to moja láska. Je mi doprianý. Tým som si istá. Otvorí oči. Zahľadím sa do nich. Sú modré.
"Dobré ráno zlato." usmeje sa na mňa
"Idem urobiť raňajky."
"Nechoď, chcem Ťa mať pri sebe."
"Ale Peter, musím ísť do školy."
"A čo by sa stalo keby si vynechala jeden deň?"
"Možno by som neurobila skúšku" vstávala som.
V kuchyni som robila kávu s mliekom. Dala som do nej trošku lásky.
"Dnes ideme k našim"oznamovala som keď som sa vrátila domov.
Vedela som že Peter našich nemá rád. Ani oni nie sú tým nadšení. Radšej by mi vybrali bohatého a úslužného chalana z paláca. Peter taký nie je. Je práveže totálny opak: miluje adrenalín a porušovanie pravidiel a je to chalan z dediny ktorý vyrástal na haluškách s makom.
"Nepovedala si." povedal hrubým hlasom.
"Ja...ja...som na to úplne zabudla." jachtala som
"Prepáč, nechcel som." privinul si ma k svojmu telu.
U našich sme si sadli na bordovú asi takú starú ako ja sedačku.
"Milka,..." prihovorila sa mi mama keď Peter odišiel na záchod.
"Ja ho ľúbim!" prerušila som ju
"Áno to už viem," pozrela sa na mňa nenávistne " ale nó svadba"
"Rozmýšlame o tom." prerušila som ju znova.
"Milka!" zvreskla až som podskočila "je to len obyčajný fagan z dediny!"
"Asi sa s tým budeš musieť zmieriť." aj keď som ľutovala že to musím hovoriť žene ktorám ma vychovala, stála som si za svojim. Peter vyšiel zo záchoda.
"Peter už pôjdeme." ťahala som ho von dverami.
"Ale, Milka!" kričala za nami mama, no ja som ju už nepočúvala.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
alroune
2. 4.apríla 2011 13:35
tesim sa na pokracovanie
Napíš svoj komentár