Bolo nebolo, pred dávnou dobou existoval jeden ostrov, kde žili spolu všetky ľudské pocity
a vlastnosti: bohatsvo, pýcha, smútok, dobrá nálada, poznanie a samozrejme tu bola aj láska.

Raz sa pocity dozvedeli, že sa ostrov potápa. Každý si preto postavil vlastnú loď a odplával preč do bezpečia. Iba láska chcela čakať až do poslednej chvíle, ale potom si to rozmyslela
a začala volať o pomoc.

Na luxusnej lodi plávalo okolo nej bohatsvo. Láska začala volať:

"Bohatsvo, vezmi ma prosím so sebou."

"Nie, nemôžem láska. Mám na svojej lodi toľko zlata a striebra, že tu nie je pre teba miesto."

Tak sa láska spýtala pýchy, čo plávala ako druhá na prenádhernej lodi.

"Pýcha, môžeš ma vziať so sebou?"

"Ja ťa láska so sebou nemôžem zobrať, tu je všetko perfektné, ešte by si poškodila moju loď."

Láska sa teda spýtala smútku: "Smútok smútok, vezmi ma prosím so sebou!"

"Ach láska," odpovedal smútok, "já som taký smutný, že musím zostať iba sám."

Dobrá nálada preplávala okolo lásky, ale bola taká spokojná, že ani nepočula, ako na ňu láska zavolala.

Až sa naraz ozval hlas:

"Poď láska, ja ťa so sebou vezmem." Bol to akýsi cudzí starec. Láska bola veľmi vďačná
a šťastná, tak šťastná, že sa pozabudla spýtať na jeho meno. Keď priplávali na pevninu, starec odišiel.

Láska si uvedomila, že je starcovi zaviazaná a spýtala sa poznania.

"Poznanie, môžeš mi povedať, kto mi to vlastne pomohol?"

"To bol čas!" zaznela odpoveď.

"Čas? A prečo mi pomohol čas?" chcela vedieť láska. A poznanie sa usmialo a povedalo: "Pretože iba čas vie, aká je v živote dôležitá láska..."

 Blog
Komentuj
 fotka
baboka  7. 10. 2007 20:10
pekne..odkial to mas?
 fotka
luc.ka  7. 10. 2007 21:26
och to je fakt pekné... ale tiež by ma zaujímalo, odkial?
Napíš svoj komentár