Prišli nečakane.
Myslím, že niekdajší plán istého Adolfa Hitlera Blitzkrieg sa plní. Len v omnoho horšej podobe ako v jeho dobe. Pamätám si to akoby to bolo včera. Bol ôsmy november 2025 a ja som s priateľkou ležal na posteli a pozerali sme film. Prerušili vysielanie, aby oznámili že zaniká NATO, že zaniká Európska únia, a že zaniká USA. Mali sme oslavovať vznik nového Amerického impéria. Za účelom zjednotiť ľudí zakázali rozprávať inými jazykmi. Ľudia, ktorí sa snažili vyjadriť opačný postoj začali miznúť. Akoby neexistovali.
V podstate som sa staval ľahostajne k situácií. Až do doby keď to zasiahlo aj mňa. Mal to byť romantický večer. S priateľkou sme boli v jednej známej reštaurácii na večeru pri sviečkach. Nevedeli sme, že stôl za mnou boli vojaci. Za dve slová, slová ktoré mi povedala, trpím do dnes. Boli to slová „Ľúbim ťa“. Hneď ako ich vyriekla, oni vstali a odviedli ju. Bol som bezmocný. Na druhý deň ju popravili. Musel som sa pozerať, donútili ma.
Zabili už toľkých, zničili toľko miest. Neboja sa krvi a nemajú svedomie. Nevedel som si predstaviť, čo je to vojna. Dnes je to iné, sedím tu, píšem tento list. So sebou mám len nôž, luk a tri šípy, a jej fotku. Pridal som sa k málu ľudí, ktorý nechcú bojovať, ale budú sa brániť. Síce má nepriateľ početnú a aj technickú výhodu, no my tieto lesy poznáme. A my nebojujeme za peniaze, ale za presvedčenie. My nie sme ochotný zomrieť za vlasť, sme ochotní za ňu prežiť.
Kpt. Lamawan
3. Marec 2027
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár