SAMAEL

Polnočný čaj
o jednej ráno.
A zrazu je štvrť.
Štvrť na štyri.
Spí celý dav,
v žilách chladno.
Vkrútiť krk
a potom sa zapýriť.
Nechce spať
ani jesť či piť.
Je preč dávno,
no predsa tu sedí.
Myšlienky sa chcú hnať,
jablká budú hniť,
dýchať slabo
a tĺcť srdce v hávädi.
Čierny tuš na prstoch
a slzy.
Slzy ktoré stekajú
po líci a šteklia.
Pocit beznohých nôh.
Vlci
do hviezd stŕkajú
svoje ňufáky bytia.
Údery sekundovky
sú spomalené
a to čierne ticho
spôsobuje šialenstvo
a hrôzu toľkým,
čo žiaľ ich ženie
tam, kde nebol nikto.
Ostatným hrozí vyhnanstvo.
Ale ona ostáva
zmietať sa v tom...
nebytí a prázdnote
seba samej.
Bola už posledná výstraha.
Oni kričia-ZHOR!
Tak v ukrutnej teplote
líce hladká plameň.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu