Nechala si ma samého,je tu chlad, tápajúci v myšlienkach svojich. Ostal mi len chaos,pokoja protiklad, odpor vytvoril sa v citoch mojich. Okolitý svet nádherný a predsa zmysel sa vytráca, Pomôž mi! Toľkokrát som vykríkol do prázdna. Dusiac sa v tom hrôzostrašnom tichu, konfúzia začala prevládať, epocha krvi nastala. Neistota hromadiac sa v tom kalichu, Stačilo! Myšlienka znovuzrodenia povstala. Ako fénix zahynie v ohni a zrodí sa z popola, modrým ohňom som horel a vytvorila sa kupola. Vďaka utrpeniu predošlému, nedostane sa tam žiadny zlodej. Povedz zbohom chladu bývalému, totižto znovuzrodila sa nádej. Báseň 1 0 0 0 0 Komentuj