Keď raz odídeš, nepoviem zbohom , ale len dovidenia (1)

Zamkol dvere a pomaly odchádzal preč.Naposledy sa otočil a na pery mu sadol smutný úsmev.Vedel ,že takto to má byť, že raz to príde.Jednako mu vypadla z kútika oka malá slza a stekala dolu lícom, až zacítil jej slanosť.Vzdychol si a ako kráčal ,tichou ulicou sa niesol jeho šepot:

Milovaná, kiež by sa vyrovnali cesty pred tvojimi nohami,aby si sa nepotkla na strmom chodníku.Nech máš vietor za sebou,keď nad krajinou zúria búrky a chcú ťa vytrhnúť z tvojej rovnováhy.Nech slnko svieti na tvoju tvár,keď ponad polia vejú chladné vetry a tvoje ruky začínajú mrznúť.Kiežby si si v srdci uchovala vďačnosť aj vtedy ,keď ťa navštívi niečo zlé a trápi ťa to.Kiežby si pochopila,že utrpením a bolesťou dozrievaš.Prosím maj drahocenné spomienky na dobré časy a nezabúdaj na dni, týždne, mesiace, ktoré pre nás kedysi toľko veľa znamenali.Želám ti ,nech oheň zapáli tvoje srdce a nech potom príde priateľ a zohreje sa pri ňom.Nech v tvojich očiach zažiari priateľská iskra, pôvabná a jasná ako slnko, aby si si bola vedomá svojich talentov.Želám ti nápomocných ľudí,ktorí ťa budú držať v dlani bez toho ,aby ju zovreli v päsť.Kvety nech kvitnú pre teba , ich vôňa nech sa šíri ku všetkých ,ktorí sú k tebe dobrí.Nech ťa urobia šťastnou,pretože aj ty si urobila môj život šťastným.


Z rúk jej spadla biela ruža a prikryla kôpku čerstvej hliny.Zmrákalo sa , no ona len stála ďalej.Čiasi ruka sa jej dotkla a ukázala na starú vrzgavú bráničku.Pozrela tým smerom a váhavým krokom, akoby sa bála odísť, kráčala po kamennom chodníku vedúcom preč.Ešte posledný raz sa obzrela ponad plece a vyhľadala jeho meno vyryté v kameni.Zaslzila a jej pery sa nepatrne pohli.
Nehovorím ti zbohom, ale len dovidenia, lebo verím,že si neodišiel navždy a ,že ak Boh dá znova sa raz stretneme.

 Vymyslený príbeh

10 0 0 0 0

Komentuj

13 komentov k blogu