jedna z mojích básní písaná psychologickým automatizmom alebo ako sa to zvykne nazývať( už si presne nepamätam ako sa to volá- užívam si prázdniny no nie? )
..hihi

Na obzore oko zo skla
za slnkom s padajucou rosou
do tmavých zemí labyrintu
Padla kvapka
na tvoju tvár
preliačenú výzorom priatela
hladiaceho na svet
z povrchu tienov
na hladine oceanu
Sviečkou do srdca
zopár tonou
Z konára list
na vlasy
a pohlad hladiaci
Do hlbok neznámich
spriateliť sa s tvojím tienom
Do dialok blízkych
tebe vlastných
Ranou do srdca
aby nebolelo
Si tu ty...
Z mora hladiaceho na svet
Moj svet
v ktorom ta hladám
V beznádejnom prepychu a klamstve
každodenného pocitu
A srdcom na kraji utesu
Ja čakám - skoč
Chytím ta
ved mám dve krídla
moj anjel.

 Báseň
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
pawlo  26. 7. 2008 20:55
Zaujímavá báseň i keď som si nie celkom istý či som jej pochopil.
2 
fotka
ratsanares  27. 7. 2008 01:13
skutocne automatizmus... ale preco nie
Napíš svoj komentár