Ako často mi vďaka tebe na ústach úsmev pohráva
ako často vďaka nám dvom utíchne vrava
ako často sa na nás dvoch pohoršujú staré panie
ako často cítim tvoje najtajnejšie prianie
ako často ma provokuješ dvojzmyslami
ako často ich chápeme len my
ako často mi chýajú tvoje hlúposti
ako často spolu riešime banálne starosti
ako často ma zdvíhaš zo zeme
ako často si spolu kolená odrieme
ako často spolu plávame svetom snov
ako často spolu pozorujeme spln aj nov
ako často sa spolu držíme za ruky
ako často si veríme aj keď nemáme záruky
ako často drzíš v dlaniach moje túžby
ako často plním tvoje hlúpučke prosby
ako často sa hneváme na mužské plemä
ako dlho už v nás naše priateľstvo drieme?

 Blog
Komentuj
 fotka
sarah_whiteflower  17. 5. 2007 00:34
Bože, tak toto je nádherné, ešte aj diakritiku si pridala, to sa božsky čítalo...



Rozosmútilo ma to ako už dávno nič nie... vieš prečo? Pretože aj ja som mala takúto priateľku a stratila som ju... ale teraz prichádza niečo nové, čo je rovnako krásne ako to, čo tu opisuješ, iba to ešte trvá príliš krátko...
Napíš svoj komentár