prinášajúca trochu svetla v tej tme.
Kachličky špinavé,kedysi poslednej módy,
lacné šampóny spievajúce ponuré ódy
na časy dávno zabudnuté v prachu.
Ovzdušie plné zatuchnutého pachu.
Vyschnuté mydlo pohodené v kúte
poloprázdna voňavka vystrelená z púte.
a v tom tichu,v tom šere temnom
stojí ona v opare jemnom
do starej vane pomaly vodu napúšťa
sila ju kúsok po kúsku opúšťa
cíti sa ako ten zhrdzavený kohútik
chce odísť v tichu žiadny krik
v tom prítmí belie sa jej telo
do vane vstupuje nesmele smelo
voda je ľadová,otupí zmysly
utopí posledné spomienky v mysli
rozpustí vlasy,pripraví zápästie
kachličky orosí chystané nešťastie.
Žiarovka bliká rýchlejšie v rytme jej tepu
zavrie oči,nechce sa pozerať,hrá sa na slepú.
Vtom ticho rez preruší
s presnosťou chirurga vedený
nikto ju neruší
keď vydá výdych posledný.
Aká je nádherná v krvavom rubáši
aká je nádherná so smrťou v sobáši.
Vodou sa prelínajú spomienky krvavé
jediným svedkom-kohútiky hrdzavé.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár