Útecha?Nie

Neznáma pani v čiernom odetá
na čiernom koni prilieta.
Bledá tvár,namiesto očí tma
usmieva sa na mňa,víta ma
Zatuchnutý dych,dlhé chudé prsty,
dôvod prečo ma navštívila si ty.
Zosadne z koňa,vlasy splývajú jej k nohám.
Zamrazí ma,no ruku jej pomaly podám.
Cítiť z nej hnilobný pach
srdce bije mi,cítim strach.
Jej bledá pokožka svieti do tmy
hovorí,že neublíži mi.
Priblíži sa ku mne a šeptá mi do ucha:
,,Neboj sa,zachvílu príde útecha.´´
Obíme ma,prenikne mnou chlad
srdce zmení sa mi na ľad.
Stvrdne mi na kameň,oči mi vyšednú,
nikdy viac nepocítim radosť nevšednú.
Potom dotkne sa mojich úst
odteraz čo slovo to hnusný trus.
Pobozká ma na čelo,po vlasoch pohladí,
moje city nenávisťou nahradí.
Stala sa mojou súčasťou,druhým ja mojím
už ma asi nikdy neopustí,
strašne sa toho bojím.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu