hneď sa snom oviniem.
Stále len rozmýšľam,
a rada sa cez sny prechádzam.
Bez nich by som žiť nevedela,
stále by som len smutne bdela.
Realita je vždy iná...
Som z toho zmätená.
Akoby obkľúčená,
a stále viac pritlačená.
Ostatní dusia vo mne,
tú rozprávku absurdne.
Nikdy nedovolia mi snívať,
stále sa musím len skrývať.
A prečo?
Nie je sen jediná moja skutočnosť,
jediná životaschopnosť,
jediná zmysluplnosť,
jediná pravosť?
Sen ostáva nepochopený,
vo svete tomto...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár