Prazdniny vsak maju svoj koniec tak, ako vsetko, co kedy na svete existovalo.
Prisiel cas vykrocit do skolskeho tyzdna...no Lili nevladala. Po celych prazdninach by mala byt nabudena, pripravena okusit nove dobrodruzstva, no ona bola uplne v opacnej situacii. Priala si, aby mohla ostat doma. Zalezena pri pocitaci, v tichu.
Ajekd, nemala nikdy rada ticho. Ticho ju desi. Preco? Lebo v tichu mysli na veci, ktore mali byt skryte pred svetom, pred jej myslou, no v tme sa vynaraju.

Prisla do skoly. Zase ten nechutny pocit. Och boze, ako na nu vsetci zizaju. Kazdy, kto pozna Lukasa na nu pozera...
Spociatku nechapala...no... „Lukas je sviniar, asi im nieco nataral..‘‘pomyslela si.
„Lili!“
„Marina, konecne!“ hoci sa videli vcera, boli rady. Ze su opet spolu.
„Po skole ides so mnou domov?“
„Jasne! Vidime sa. No idem, mame slovinu...“
„Papa“

Lili prisla do triedy. Uz tam boli chalani. Zda sa, ze nikto z triedy okrem Mata a Zuzky nevie o Lukasovi. To je dobre. Aspon sa to nedozvie Matus. Ach..ked ho nevidela, myslela si, ze sa to skoncilo. No opak bol pravdou. Zase sa to vracia. Ten cudny pocit v bruchu vzdy, ked ho uvidi.

Ten maly infarkt vzdy, ked pocuje z jeho ust jej meno. Tie pocity.
„Co to s nim nic neurobilo?“ kladie si Lili tuto otazku..omylom ju vyslovila nahlas.
„Na co narazas..?“ spytala sa Maja.
„Na nic, na nic....“ Lili poprela svoje prerieknutie.
„Aha..OK.“ spokojila sa Maja s odpovedou. Zuzka vsak vedela, co sa asi odohrava v Liliinej hlave.

„Ides nachvilku na chodbu?“ opytala sa Zuza Lili...
„No..“ vysli von z triedy.
„Zase? Ja som myslela, ze uz je to za tebou..." ukazala nenapadne prstom na Matusa stojaceho pri ostatnych chlapcoch zatial co hrali poker.
„Ano..zase, ja za to nemozem. Dobre topoznas..ten pocit. Zazivas ho aj ty. Ale ty mas to stastie, ze si so Samom asopn na chvilu bola. Ja nie....“
„Lili, ale ty vies, ze nikdy spolu nebudete...“
„Hej viem, aj ty to vies, vsetci to vedia! Ale nikto nezaziva to co ja...tak neh sa do toho nestaraju... a ty mi prosimta nerad o veciach, ktore ty sama robis. Uz som ti to vravela....“
„Okej..prepac...nechcem aby sme sa zase kvoli chalanom pohdali..“
„Ved to ani ja..“ objali sa... Zase tie vypete situacie sposobene chalanmi.
A obe ho zase iba sleduju...kazda toho svojho, nedosiahnutelneho ‚princa‘

„Mili chalani...tazko s vami, no tazsie bez vas...“
tuto vetu si Lili aj Zuza opakuju coraz castejsie...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár