-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Na nejaky cas som odisla do mesta na navstevu rodicov. Prislo mi to ako vecnost, o chalupu sa mi zatial starali, aj o zvierata a Spirit, ale nebolo to ono, moja dusa nebola slobodna, nepatrila som sem. Ked nastal cas odjazdu, volala som susedovi, ci pre mna nemoze prist autom, moje bolo v servise. Nemohol, ale kusok odo mna mal prechadzat jeho syn a tak, ci nepojdem s nim. Coby som nesla, lepsie ako ist autobusom. Tak som cakala na ulici, rano vonalo cerstvo prebudenymi kvetmi a vyhliadala svojho sprievodcu na niekolko najblizsich hodin.
,,Zdravim, to ste asi Vy ze?“ O moj boze. Moja detska laska, ktora ma kedysi odmietla, lebo som bola prilis tucna, neforemna, bez prs, a vobec, krajsi ako kedykolvek predtym, opiera sa o auto a obdivne na mna pozera.
,,Ano, asi ano.“ Znova som si pripadala ako to male skarede kacatko a on bol ten pekny chlapec odvedla, ktory sa po rozvode odstahoval s mamou prec, lebo sa, podla vlastnych slov, nechcel zahrabat v zapadakove. Svojho brata so sestrou nechal pri otcovi, myslela som, ze pride ten druhy brat, nie on.... Nalozil kufre do auta a galantne otvoril dvere:,,Nech sa paci madam.“ Usmiala som sa a sadla si. Zavrel, obisiel auto z druhej strany , nasadol. Mal frajersky styl soferovania, volant drzal jednou rukou, lezerne sa opieral o okno, ktore bolo dokoran, druhu ruku mal na riadiacej pake.
,,Nevedel som, ze ma otec take pekne kamaratky.“Ukosom na mna hladel, zapol radio, pohvizdoval si do rytmu, obcas netrafil ton, ale bolo to skor mile, ako trapne. ,,Tak kam to bude presne?“ , opytal sa. ,,Na Veternu.“, odpovedala som.
Preradil.,,Na Veternu? Tam to poznam. Ked som bol maly, to dievca, ktorej rodicom to patrilo za mnou strasne lozilo. Potom som sa odstahoval. Urcite ma aspon 150 kil a zije s mackami. “, uchechtol sa. Trosku to ranilo. Prvy raz som nanho otocila hlavu:,,Myslite? “ Usmial sa:,,Jasne, Vy tam zijete, asi ju poznate lepsie ako ja. Co tam vlastne robite?“ Automaticky zo mna vyletelo:,,Pracujem pri konoch.“ Samozrejme to nebola pravda, statok na Veternej mi patril cely spolu s poliami, lesmi a lukami okolo, ale nechcela som mu povedat, ze to, co tak kruto odsudzuje je zaroven to, co by tak velmi chcel. ,,Iha, Vy? Sa nezdate.“ Zbytok cesty ubehol v tichu. Na konci sa ma spytal, ci sa niekedy moze zastavit. Moze a nech si pyta Liu. Nebolo to moje prave meno, ale tak ma volali vsetci, a kedze tu dlho nebol, nemohol vediet, kto to ma byt.
II.
Neubehol ani den a do stajne za mnou dobehol koniar:,,Vonku stoji akysi chlapik a pyta sa na Vas.“ Podakovala som mu, a vysla von. Znova mal nahodeny svoj frajersky postoj, stal kusok od stajni a sledoval culy zivot okolo, kazdy mal co robit. ,,Zdravim kraska. Nebude pani sefke vadit, ak Ta na chvilu vytiahnem na kafe?“, usmial sa. Stale mal zvodny usmev, teraz este zvodnejsi ako kedysi. ,,Myslim, ze nie, ale kavu nepijem. Chystala som sa na prechadzku s konmi, ak mas zaujem, mozes sa pridat. Ak zaujem nemas, je mi luto, ale ja potom nemam cas.“ Usmev mu vobec nezamrzol, naopak to vyzeralo, ze ho ponuka potesila:,,Okey , dama mojho srdca sa chce vozit na tatosovi, bude to mat. Kde to ma starter?“
Den mi pri nom prebehol celkom rychlo, stale sme sa mali o com bavit. Zistili sme, ze mame radi rovnaku hudbu, knihy, obidvaja vieme rozobrat auto do posledneho srobika a potom ho aj zlozit. V tom chalanovi sa skryvalo to, co som vycitila uz ako mala, len vtedy mi ublizil. A teraz ma chcel.
Z toho, co som si myslela, ze bude len nahoda sa vyklulo priatelstvo. Stale nevedel, kto som a cele okolie napato sledovalo, ako sa to vyvija. Vsetkym som zakazala povedat mu cokolvek o mne, nech si mysli, ze som jedna z nich. Chodil na ranc castejsie ako k sebe domov, prakticky tam uz byval a v klude by som ho mohla zamestnat, naucil sa o chode takehoto statku vsetko, co som vedela ja sama. Ked som sa ho opytala, ci mu nevadi, ze sa zahrabal zaziva pri konoch, povedal:,,Lia, s Tebou aj keby som mal zit ako pustovnik.“ Nechcela som si pripustit, co sa deje, ale zacinala som k nemu nieco citit a vedela som, ze skor alebo neskor sa to prevali. Sedavali sme dlho do noci pri ohni, rano ako prvi vstavali, obriadovali kone, cvicili ich, ked bolo treba nieco rozhodnut, snazili sa ma moji ludia odtiahnut na bok, aby nevedel. Milovala som tento zivot a zacala som pomaly milovat aj jeho. A co bolo horsie, on zacal milovat mna. Zvykla som si na zivot osamote, ale na zivot v klamstve nie.
Ohen prijemne hrial a v sene sa lezalo ako v bavlnke. Vsade bolo ticho, len on a ja sme nemohli spat. ,,Lia povedz mi, preco ma stale odmietas?“ Zamrvila som sa....
Jedno rano, mal byt prave v meste, prichytili chlapi cigansku rodinu ako sa pokusali ukradnut z ranca zasoby a kone. Strasne som bola vytocena, na moje poklady som nedala siahnut. Nenavidim len niekolko veci, ale zlodejina medzi ne urcite patri. Bolo z toho kriku a nadavok, ze som taka a taka, gadzovka a kde by som bola, keby mi rodicia nedali love na rozbeh....Nakoniec sme ich odovzdali policii a mohla som sa vratit do stajni.
Stal tam, smutny a zmateny pohlad v ociach. Bolo mi jasne, ze to vsetko pocul.,,Ty si ona vsak?“ Nemusela som sa dvakat pytat, co tym mysli. Ani necakal na odpoved, za par sekund bolo pocut uz len zvuk motora jeho auta v dialke.
Niekolko tyzdnov o nom nebolo pocut. Nevedela som, ci zije, kde je, ako sa ma, nevedela som nic. Moj zivot bol ako keby sa don nikdy nebol dostal. Ako keby v nom nikdy nebol. Vsetko bolo v starych kolajach.Na vychadze na koni ma chytila burka. Chlapi zhrabovali seno pod strechu, sadzanie sa prerusilo, poslala som pre pilcikov, aby sa prisli ohriat a na dnes ze uz maju volno. Prave som sa chystala zosadnut z kona, ked nebo pretal ohromny blesk, nebo zfialovelo a mna z nicoho nic napadlo:,,On je tam, je v lese pri vysielaci a nieco sa mu stalo!“ Neviem, co to malo znamenat, nemohla som sa ovladnut, hnala som Spirit so samym diablom o zavod, chvilami sa mi zdalo, ze sa nedotykame ani zeme...bol tam, lezal na zemi bez hnutia. Roky prace na ranci sa vyplatili, svaly som mala vypestovane tak, ze som ho dokazala nalozit cez konsky chrbat, priviazat opaskom a dopravit do bezpecia.
Lezal v posteli, bledy, ale zivy.
Zaklopala som, pozrel sa ku dveram. V rukach som niesla podnos s obedom.
,,Doktor hovori, ze budes v poriadku, ze len nejakym zazrakom si...ze ta zasiahol kusok z blesku...ja vlastne ani neviem co mi to hovoril, pre mna je dolezite, ze zijes. Najedz sa.“
Posadil sa, ale neprisunul si stolik. Miesto toho ma chytil za ruku.,,Preco?“
,,Ja neviem.“, odpovedala som.
Nepustal ma.
,,Zabudnime na to. Ocividne patrime k sebe, ked nas to spojilo po takej dlhej dobe.“
Jeho pohlad stal za tisíc vyznani lasky.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Zosadla som z kona a voviedla ho do stajni. Spirit napriek svojmu veku ako by nezostarla ani o minutu. Bola vzdy blizko, ked sa nieco dialo a vzdy zachranovala situaciu. Moj manzel prave cistil s detmi zvysne kone. Usmial sa a ten usmev je z roka na rok krajsi.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár