nohu si preložím cez druhú ako správna dáma.
Na tvári sa mi zjaví vážny pohľad šťa kamenná skala,
na čele sa objaví vráska nepostrehnuteľná, malá.
Rozmýšľam či písať o dni a či o noci,
či o dobe poludnia či o tmavej polnoci.
Mám písať o láske, či o zrade,
o tečúcej vode, či o tej uväznenej v priehrade?
Sama neviem čo by bola ta správna téma,
no keď chytím sa pera opadne zo mňa tréma
a moje prsty samé píšu písmená, slová ba celý text.
Podopriem si bradu svojimi rukami a uprene hľadím na jedno miesto,
tak ako medi múdrymi ľuďmi je rozšírené toto gesto.
Ruky zložím a hlava na stôl padne,
všetky slová vyzerajú strašne.
Vzdávam sa!
Predsa to len nemá význam.
Papier sa krčí a pero odkladá.
Vzdávam sa a mlčím.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár