S mojim drahym sme pozerali celkom dobry program o nakupe nehnutelnosti... a pri rozhodovani sa zucastnenych, ktory dom z troch ponukanych si vyberu nam vypli prud... To ma dost nastvalo... ale ani nie tak velmi ako fakt, ze bez elektriny si nemozem urobit toasty, kedze mi nejde toastovac. SHIT!!!
No co teraz??? Priatelovi som slubila, ze mu urobim ranajky (o jendej poobede xi xi xi ).... ja som tiez bola dost hladna. Tak som sa rozhodla, ze urobim len prazene kremove hriby, chlebik so sunkou, syrom a na zapitie pomarancovy juice.
Poviem vam... bez svetla v kuchyni sa strasne tazko vari.... hlavne ked v tej kuchyni nie su ziadne okna cez ktore by tam vnikalo aspon denne svetlo. Takze som si zapalila sviecky a v takejto romantickej atmosfere dokoncila ranajky.
Kedze som mala cely den volno rozhodla som sa venovat domacim pracam... nachystala som si pradlo na pranie.... zaniesla ho do "pracovne"... a az tam mi doslo, ze nie je elektrina!!!!
Tak nevadi aspon ozehlim, pomyslela som si... no asi nepozehlis, kedze aj na spojazdnenie zehlicky potrebujes elektricku prud, prebehlo mi hlavou.
Neostavalo mi nic ine len sa vratit do izby... a co tam? Priatel sa napchaval "ranajkami"... a zarazil ma otazkou: "Co budeme robit?"
Bolo jasne, ze telku pozerat nebudeme...podobne to bolo aj s pocuvanim radia, iPod treba nabit... okrem toho bola kosa ako... lebo neslo kurenie....a ohrievac sa nedal zapnut.
Napadlo mi.. "podme na prechadzku"... odpoved znie: "V takej zime?"... no to je tiez pravda. Tak som si lahla do postele pritulila sa k mojmu drahemu a len sme tak lezali...
Vtedy mi napadlo, takto nejak to bude vyzerat o 30 rokov. Budeme len tak vedla seba lezat... ale urcite budeme mat aspon telku...ozval sa zakerny vnutorny hlas.
Po dlhej dobe nicnerobenia (a spanku) sme sa zhodli na tom, ze je cas na pripravu vecere. Lenze co budeme varit ked je tma ako v ....?
Odpoved je v tomto pripade jasna.... Lunchmeat so zemiakovou kasou.
Takze sme zasli do obchodu a nakupili potrebne suroviny. Doma sme sa vrhli na pripravu nasho pokrmu. Ja ako zena tejto domacnosti som si zobrala na starosti obalovanie, moj "muz" cistenie zemiakov. A tu nastal prvy problem... tu konzervu s masom treba aj nejako otvorit. Tak samozrejme priatel, taky znalec v kuchyni zacal hladat otvarac... no marne... niekam sa vyparil.... asi po desiatich minutach sme ho nasli na mieste, ked by vas to ani nenapadlo....
Samozrejme ako spravny chlap, nenechal ma trapit sa s otvaranim a pustil sa do toho... otvoril jednu stranu... otoci konzervu a v tom zahlasi... "Ja som ale k...t" a na tvari sa mu zjavil nepopisatelne smiesny vyraz.... ked som sa pozrela blizsie zistila som ze na druhej strane konzervy bol ten hacik na otvaranie... Ako spravna "manzelka" podporujuca svojho muza som vybuchla od smiechu. Nesmiala som sa vsak na mojej drahej tretine... ale nad zvlastnostou situacie... co si moj drahy zle vysvetlil a ofucal sa.... co uz...
V tichosti (s obcasnymi zachvatmi smiechu) som teda dokoncila veceru.
Ked si spomeniem na vyraz jeho tvare este teraz mi je do smiechu
V polovici vecere...resp. jej konzumacii zapli konecne prud... tak sme si pozreli co je noveho vo svete a nasledne som vyprevadila priatela do prace.
Co z toho celeho vyplyva??? Iba jedna vec... v dnesnej dobe je clovek bez elektrickeho prudu strateny. Nemoze nic robit okrem spanku.... Nic ho nebavi... zivot je taky nudny.
Druha vec je... ak este raz vypnu prud na cely den tak ma urcite vytocia a budem sa stazovat... i ked zatial neviem kde....
Zatial sa majte a byeeee.
X X X
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
black_soul
23. 10.októbra 2007 00:33
no jo elektrinu nasu kazdodenu daj nam dnes..
Napíš svoj komentár