Ps: Pouzite verse Shakespeara, Baudelaira a Erbena
Na muriku sedela, nohu cez nohu dala.
jej tvar smutna oci hamblive skryla.
Smutna ci vesela,
z menom aj bez mena.
Zalezi na mene? Co ruzou zveme,aj inak vonalo by krasne.
Ba aj Sakespeare skladal v pritmi basne.
,,Tu som, no pod
a tu smutnu tvar zhod´´
dvor sa ozyval krikom dievciny
Co byvala ponize dediny.
Jiz odbila jedenacta hodina a lampa jeste svitila.
A Erben bol jej napomoci,ked z murika zoskocila.
,,Tak mas stan, aj spacak dufam.
Bude zabava, to povedat si trufam´´
Rapotala dalej stastne dievcina.
Vesela v tvari, nie ina.
Aby si na svoj chlieb večer čo večer mala
musíš jak miništrant okiadzať pána kráľa.
On predajnou muzou sa stala
a sileny usmev nahodila.
Dievcina rozlozila stan, usmev venovala kamaratke vreli
No v nej vsetky zili vreli.
Slubila pomstu, krutu a zakernu
a preklinala tuto situaciu prekernu.
Vstávej, umrlče! hola, hou!
a podej mi sem tu živou
A tak v nej krutosti iskierka zobudila ohen.
A s druhou dievcinou bude coskoro amen.
,,Rozpamätajte sa, čo videli sme, milá,v to sladké ráno leta raz´´
,,Prosim nepokracuj, ide my z toho mraz´´
Prosila dievicna priatelku,
no pravdu mala nevelku.
Nielen mraz ale aj pot stekal po kozi dievcata
co, nestastnica, ostala s kamaratkou-poviedkarkou v stane zavreta.
,,Mrcina príšerná v zákrute cesty hnila na márach štrku mraziac nás.´´
,,Nie! Uz zas?´´
Nesie sa vykrik tmou a pokracuje dalej nocou.
A kolko bude sa niest takych vykrikou
To viem len ja, ty, ona
A mozno este dievcina.
Dievcinu vsak nalakala priatelkyna trufalost.
Otvorila dvere stanu poviedkarke pre zlost.
Vysla von a sadla na pnik.
Rozlozila mali ohnik.
Ve skrovnou já tě kytici zavážu,ozdobně stužkou ovinu
A poviedkarka v stane, davala si vsetko za vinu.
Zatial dievca,nestastnica na pniku sedela.
Do tmy, splnu mesiaca hladela.
To vsak, beda, uvidela oci v ciernom kriku
a dala sa do uteku.
Pěkná noc, jasná - v tu dobu vstávají mrtví ze hrobů.
a z krika vyskocila mala macka, co sposobila tu porobu.
To vsak dievca nevedelo a dalej len bezalo.
zakopla vsak o kamienok a do pripasti sa zrutilo.
Hlada kamaratka-poviedkarka dievcinu
jej zmiznutie dava si za vinu
matku zkřísil ještě stěží, avšak dítě - zalknuté.
Najde ju dolu v priepasti lezat nepohnute.
,,Och boze preboze rata!
Kamaratka ma odvtedy vo sne mata!
Vraj bola to moja vina a pana Baudelaira tiez.
Ze v tom mal prsty aj Erben a Shakespear teraz vies.´´
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
monny55
19. 9.sept. 2007 20:56
A co takto somnou sa zavriet do stanu? Ja by som to urcite zniesol
Napíš svoj komentár