že ma máš rád, ako si to kedysi kričal
z otvoreného okna.
Ja som opitá ležala na zelenom koberci
a zdal sa mi výnimočne mäkký.
Aspoň mi to pošepkaj
sľubujem, že už sa ti nebudem vysmievať do tváre
a ani sa hrať na múdru.
Otvorím ti náruč
ty si zahalíš do tajuplnosti
a ja ti nebudem hovoriť, že máš byť radšej ticho.
Veď to už aj tak
dávno vieš...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár