zármutok dreva
sa snaží zotaviť na ceste
autá ju nemilosrdne obchádzajú
čo ak by im sebaľútosťou oškrela gumy?
pocity, čo zožierajú dušu
ako kyselina
sa ryjú stále hlbšie
a je to len jej vina
nie všetkých ostatných
ako hovorila.
nikto ich neprišiel otvoriť
alebo len rozkopať tú kôpku dreva,
tá bolesť po čase
prináša slasť.
už ani nevie ako vyzerá
vidí len tie pocity
ukryté pred všetkými
čo boli stvorené
iba pre dvoje oči.
na dva razy som sa zamkla
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
georg21
21. 12.decembra 2011 13:09
treba sa priateľom rozhovoriť
Napíš svoj komentár